Idnes.cz

Nejen boršč a varenyky. Ukrajinská kuchyně nabízí pestrou paletu chutí

O Ukrajině se v posledních týdnech mluví především v souvislosti s válkou nebo uprchlickou vlnou, ovšem asi budete souhlasit, že i v krizi se musí jíst. Pojďme si představit kuchyni země, která se brání agresorovi a jejíž obyvatelé u nás hledají úkryt a oporu.

čitajte viac

idnes.cz

Sabotáž. Ukrajinský think tank tvrdí, že z Německa přišly rezavé zbraně

Z Ukrajiny přichází zprávy o nespokojenosti s dodávkou zbraní z Německa. Podle think tanku při ukrajinském ministerstvu obrany dorazily protiletadlové střely rezavé a nepoužitelné. Think tank to označil za „sabotáž politického rozhodnutí“. Už v pátek psal německý Der Spiegel, že část z 2 700 raket Strela je velmi stará a v boji nepoužitelná.

Na sociálních sítích se šíří zprávy, že dřevěné krabice, v nichž se rakety převážely, byly tak plesnivé, že s nimi vojáci museli zacházet v ochranných oděvech. Zbraně uvnitř byly údajně zrezivělé.

 

čitajte viac

presov.dnes24.sk

Prešov čakal na stanovisko primátorky

Radnica podľa slov primátorky pozorne sleduje situáciu a komunikuje s miestnou administratívou. Uviedla aj to, aké ďalšie kroky je mesto pripravené urobiť.

Primátorka mesta Prešov Andrea Turčanová sa v piatok na obed vyjadrila k vojne proti Ukrajine na sociálnej sieti.

Stojíme za ňou

„Tvrdo odsudzujem akt nevyprovokovanej agresie Ruska voči Ukrajine. Naša krajina, náš kraj a naše mesto sú dlhoročnými partnermi Ukrajiny a pevne za ňou stojíme. Je dôležité, aby sme všetci spoločne odsúdili ruský akt agresie a hrozbu, ktorú predstavuje tento ohavný čin pre celý svet,“ napísala.

Spoločne s Prešovským samosprávnym krajom a Okresným úradom v Prešove je podľa nej pripravenosť podať pomocnú ruku všetkým, ktorí museli opustiť svoje domovy.

Vlajka na radnici

„Aj keď aktuálne nemôžeme predpovedať vývoj udalostí, budeme maximálne súčinní v poskytnutí pomoci aj Prešovskej univerzite v Prešove a ďalším školám v Prešove, ktoré navštevujú študenti z Ukrajiny. Na budove historickej radnice od včerajšieho útoku veje ukrajinská vlajka. Oddnes bude budova historickej radnice svietiť v národných farbách Ukrajiny a neostávame len pri symbolike,“ doplnila ďalej primátorka.

Mesto Prešov má na Ukrajine svoje partnerské mesto – Mukačevo. Radnica podľa slov primátorky pozorne sleduje situáciu, komunikuje s miestnou administratívou aj s honorárnym konzulom Ukrajiny na Slovensku.

Buďme solidárni

„Mestu Mukačevo, ale aj dvom ďalším mestám, ktoré s nami chceli v poslednom období nadviazať spoluprácu (mestá Ivano-Frankivsk a Mykolajiv), sme odoslali podporné listy, v ktorých sme razantne odsúdili akt nevyprovokovanej agresie Ruska a informovali ich o tom, že sme pripravení podať ich občanom pomocnú ruku. Buďme, prosím, solidárni k našim priateľom z Ukrajiny, ktorí už sú súčasťou Prešova, ale aj tým, ktorí k nám prídu s bolesťou v srdci z vojnou zasiahnutej Ukrajiny. Zachovajte pokoj, podporte zbierky a overujte si fakty,“ dodala na záver Turčanová na facebooku.

www.biosferaklub.info

Slovanské vzory vyšité na najstarších nohaviciach na svete nájdených v Číne

Tím vedcov z Nemeckého archeologického ústavu a Číny, pod vedením profesorky Dr. Mayke Wagnerovej, našiel v Číne najstaršie nohavice na svete. Nález sa podaril, keď výskumníci otvorili hrob, ktorý sa nachádzal na západe krajiny neďaleko rieky Tarim. Odev bol na tele muža, ktorý zomrel približne pred 3300 rokmi. Staršie nohavice zatiaľ vo svete neboli nájdené. Pred nálezom v Číne sa za najstaršie nájdené nohavice považoval nález v Nepále, ktorého vek určila analýza na 2400 rokov.

Pánske nohavice vyrobené pred viac ako 3000 rokmi sú vo výbornom stave. Sú vyrobené z vlny a zošité sú z troch kusov látky. V oblasti zadku a rozkroku sú doplnené ďalšou vrstvou látky, ktorá bola prispôsobená na jazdu koňom. Nohavice zdobí výšivka, ktorú tvorí typicky slovanský vzor, aký sa používa v slovanskom ľudovom folklóre dodnes. Dnes vieme, že slovanské územia zasahovali hlboko do územia súčasnej Číny, čo je jasne zaznamenané aj v prvom vydaní encyklopédie Britanica. Okrem toho, v údolí rieky Tarim sa našli stovky múmií ľudí bielej rasy, ktoré sú známe ako tarimské múmie.

05.04.2017

www.prezident.sk

Prezident Andrej Kiska prijal Mustafu Džemileva

 

Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska v stredu prijal predstaviteľa krymských Tatárov Mustafu Džemileva, poslanca ukrajinského parlamentu, bývalého politického väzňa, celoživotného bojovníka za ľudské práva, slobodu a demokraciu, zároveň nominanta na Nobelovu cenu mieru a laureáta mnohých ocenení.

Prezident Kiska v úvode ocenil neuveriteľnú odvahu Mustafu Džemileva v časoch sovietskej totality. Jej prejavom bol aj verejný protest proti invázií vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968 aj za cenu dlhoročného politického prenasledovania a väznenia.

Prezidentvyzdvihol celoživotnú mierovú snahu Mustafu Džemileva o presadzovanie princípov slobody, demokracie a ochrany základných ľudských práv a slobôd a vyjadril predstaviteľovi krymských Tatárov v jeho snahe svoju podporu. Zdôraznil, že životný príbeh Mustafu Džemileva je dôležitým odkazom pre všetkých, ktorí ľahkovážne pristupujú k potrebe ochrany hodnôt slobody, demokracie a ľudskej dôstojnosti.

V rozhovore Mustafa Džemilev informoval aj o situácii na Kryme a osobitne spomenul zložité ekonomické, sociálne a bezpečnostné podmienky života krymských Tatárov po ilegálnej anexii Krymu Ruskou federáciou. Prezident sa zaujímal o pohľad Mustafu Džemileva na celkový vývoj na Ukrajine a v širšom regióne. Obaja sa zhodli, že mier, bezpečnosť a stabilita, ale tiež reformy a demokratické pravidlá sú nevyhnutným predpokladom pre ďalší rozvoj a prosperitu Ukrajiny a jej obyvateľov.

08.06.2015

 

aktuality.sk

„Slovensko, nenávidíme ťa!“ kričali Maďari pred našou ambasádou v Budapešti

Autor: Tomáš Kyseľ

 

Od našich reportérov z Budapešti

Slovenské veľvyslanectvo chránili zátarasy a desiatky policajtov. Objekt obkľúčili maďarskí radikáli. Žiadali Felvidék späť do Maďarska.

Svetlo horiacich fakieľ preráža tmu teplého júnového večera, ulicami pochodujú stovky ľudí v rovnošatách.

Všade cítiť pach spáleného oleja a počuť nenávistné skandovanie.

Atmosféra v Budapešti v nedeľu neskoro večer pripomínala skôr 40. roky minulého storočia než 7. jún 2015 v modernej európskej metropole.

Prívrženci radikálneho mládežníckeho Hnutia 64 žúp (HVIM) a ultrapravicovej strany Jobbik si tento deň vybrali, aby svetu dali najavo, že sa stále nezmierili s Trianonskou mierovou zmluvou, ktorou sa pred 95 rokmi vymedzili nové hranice medzi nástupníckymi štátmi rakúsko-uhorskej monarchie.

„Preč s Trianonom!“ kričali aj policajti...

Maďarskí radikáli organizujú protest proti mierovej zmluve každoročne. Scenár je väčšinou rovnaký.

Zhromaždia sa pred ambasádou Srbska, odtiaľ pochodujú pred zastupiteľstvo Rumunska, až nakoniec skončia pred veľvyslanectvom Slovenska. V nedeľu to bolo rovnaké.

Ak by si však niekto myslel, že ide len o pokojný fakľový pochod niekoľkých uniformovaných mladíkov, ktorí sa nevedia zmieriť s historickou realitou, bol by na omyle.

Súčasťou asi tisícového davu boli ľudia viacerých vekových kategórií, často aj rodiny s deťmi či mladé dievčatá kráčajúce na čele sprievodu a držiace veľký transparent s nápisom „Spravodlivosť pre Maďarsko!“.

Nečudo. Niektorí Maďari sa s Trianonom dodnes nestotožnili a 4. jún, teda deň podpisu zmluvy, je v Maďarsku dokonca pamätným dňom.

Keď sa teda v uliciach Budapešti ozývalo mohutné „Vesszen Trianon!“ (Preč s Trianonom!), často si zakričali aj policajti, ktorých úlohou bolo na pochodujúcich dohliadať.

Zimomriavky pri pohľade na tento ukrivdený a na všetko odhodlaný dav naskočili pravdepodobne aj okoloidúcim.

Slovensko? Čo je to?

Skandovanie hesiel týkajúcich sa Trianonu ako „Mindent vissza!“ (Všetko späť!) je však len slabším odvarom v porovnaní so šovinistickými pokrikmi, ktoré zaznievali pred slovenským veľvyslanectvom.

„Slovensko, nenávidíme ťa!“ spievali Maďari zhromaždení pred našou ambasádou, ktorú chránili zátarasy a desiatky policajtov.

Protestujúci držali v rukách nielen fakle, ale tiež mapy Veľkého Uhorska a na tabuľkách napísané názvy všetkých žúp, ktoré kedysi boli súčasťou uhorskej časti monarchie. 

Samotné Slovensko je pre maďarských extrémistov dodnes len Felvidék (Horná zem) – kraj, ktorý by mal patriť Maďarsku.

Vzťah radikálov z mládežníckeho Hnutia 64 žúp ku Slovákom dokresľuje aj krátka epizóda z nedeľňajšej demonštrácie. Pochodujúci v rovnošate sa spýtal jedného z fotografov, pre ktoré médium pracuje.

„Som novinár zo Slovenska,“ odvetil mu po maďarsky vyslaný redaktor. „Slovensko? Čo je to?“ nasledovala odpoveď.

Veria, že odtrhnuté územia budú raz maďarské

Napriek všadeprítomnej nenávisti a pocitu ukrivdenosti sa však maďarskí radikáli nepokúsili o žiadny fyzický útok na slovenské, ale ani rumunské či srbské veľvyslanectvo.

Ostali len pri horiacich pochodniach a svetliciach, uniformách a zlovestných pokrikoch. Veria však, že je to len dočasné.

Protestné pochody chcú organizovať dovtedy, kým sa odtrhnuté územia nevrátia späť Maďarsku.

30.05.2015

 

Denník N

Cena hodnôt alebo naše nezhody (prejav ukrajinského spisovateľa)

Jediní ozajstní eurooptimisti odmietli svoju každodennú realitu, vyšli na námestia ukrajinských miest a začali svoj beznádejný protest

 

Prejav zaznel na otvorení Viedenského medzinárodného knižného festivalu

Buch Wien 12. novembra 2014

Z ukrajinčiny preložil Patrik Oriešek

 

​Už onedlho, za necelých deväť dní, to bude presne rok, čo sme sa ocitli v inej realite. Slovo „my” tu používam v jeho najširšom význame – my, teda obyvatelia Ukrajiny, jej občania.  Nejde mi teraz o politickú orientáciu alebo kultúrno-jazykové preferencie, preto zatiaľ zovšeobecňujem – všetci obyvatelia celej Ukrajiny. Dnes nás zjednocuje to, čomu na Západe, najmä tu, v zóne komfortu a bezpečnosti uprostred tzv. starej Európy, rozumieť čím ďalej, tým menej – utrpenie. Hneď vás aj prosím o prepáčenie za to patetické slovo. Ale nezaobídeme sa bez neho.

​Ešte pred rokom sme boli niekde inde. Dnes už hovoríme o rozsiahlom konflikte, ktorého koniec je v nedohľadne, o hybridnej vojne s tisíckami mŕtvych, poranených, nezvestných. Zoznam môžeme rozširovať o čoraz krutejšie detaily a spomenúť pritom popravených, umučených, roštvrtených. Takzvané „národné republiky” Donbasu už pred niekoľkými mesiacmi zaviedli prostredníctvom svojich „parlamentov” trest smrti, popravujú a vešajú. Túto archaickú divokosť by som ešte pred rokom bol považoval za extrémne chorú fantáziu – výroky smrti na území mojej krajiny?

čitajte viac

20.05.2015

www.prezident.sk

Kiska odcestoval na návštevu Kyjeva a samit v Rige

 

Prezident Andrej Kiska odcestoval v stredu na oficiálnu návštevu Ukrajiny. V Kyjeve bude postupne rokovať s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom, predsedom vlády Arsenijom Jaceňukom a predsedom parlamentu Vladimirom Grojsmanom. Témami rozhovorov budú vývoj situácie na Ukrajine, reformy, politická, ekonomická obnova a európske ašpirácie krajiny.

V rámci návštevy odovzdá Kiska humanitárnu pomoc určenú obyvateľom oblastí postihnutých konfliktom a detskému oddeleniu na Inštitúte onkológie v Kyjeve. Prezident tiež položí vence k Hrobu neznámeho vojaka a k Národnému pamätníku obetiam hladomoru na Ukrajine.

Po skončení oficiálnej návštevy Ukrajiny sa Kiska zúčastní na Samite Východného partnerstva v lotyšskej Rige. Hlavy štátov a predstavitelia vlád na ňom pod vedením predsedu Európskej rady Donalda Tuska zhodnotia pokrok štátov Východného partnerstva – Arménska, Azerbajdžanu, Bieloruska, Gruzínska, Moldavska a Ukrajiny – a prerokujú možnosti ďalšej spolupráce.

23.04.2015

 

technet.idnes.cz

Jak německé peníze založily Sovětský svaz

 

Pro úspěch ruských bolševiků byla klíčová německá podpora, která dohromady dosáhla úctyhodných částek ve stovkách milionů tehdejších německých marek, a to i ve zlatě. Spolupráci s ruskými revolucionáři zajišťovala německá tajná služba.

 

„Podobně jako ostatní jsem o bolševicích nic nevěděl,“ přiznal plukovník Walter Nicolai ve svých pamětech. Bylo to v zimě 1914–1915, kdy se z nejvyšších míst dověděl, že by jim měl pomáhat. „O Leninovi jsem věděl, že žije ve Švýcarsku jako politický emigrant a pod krycím jménem »Uljanov« předává mé službě zajímavé informace o situaci v carském Rusku, proti němuž bojuje.“

 

Bližší zprávy o bolševicích poslal do Berlína na podzim 1914 devětačtyřicetiletý ruský sociální demokrat či Izrael Lazarevič Gelfand či Alexandr Helphand, krycím jménem Parvus, který žil v Cařihradu (dnes Istanbul). Tento synek židovského řemeslníka z Berazina v Rusku (dnes Bělorusko) utekl kvůli svým politickým názorům z domova a v Turecku jako obchodník zázračně zbohatl.

 

„Carské Rusko mohou porazit pruské bajonety a ruské dělnické pěsti,“ tvrdil osmačtyřicetiletý Helphand, když se sešel 9. ledna 1915 s vyslancem Hansem von Wangenheimem v Cařihradu. Jako sociální demokrat navrhoval císařské vládě spojenectví. Argumentoval: „Naše zájmy jsou shodné – svrhnout carskou vládu! Rusko zůstane pro Německo nebezpečné tak dlouho, dokud z něj nevytvoříme několik jednotlivých států. Musím však menševiky s bolševiky sjednotit ke společné akci. A k tomu potřebuju hodně peněz!“

 

čitajte viac

23.04.2015

 

technet.idnes.cz

Lenin: Pověste je bez jakéhokoli váhání, aby to lidé mohli vidět

           

„Soudruzi! Rebelie v pěti kulackých okresech musí být bezohledně potlačena. Pověste bez jakéhokoli váhání, tak aby to lidé mohli vidět, nejméně stovku známých kulaků, boháčů, pijavic,“ napsal Lenin svým soukmenovcům v září 1918. V Rusku začínal hladomor a státní teror.

 

Na začátku války zatkla ochranka všechny bolševické předáky, většinou je soudy posílaly na Sibiř. V Rusku nezůstal na svobodě nikdo, od koho by Lenin mohl získávat informace o situaci. Také finanční zdroje vyschly. Jeho matka, která ho dosud podporovala penězi, zemřela. Manželé se museli přestěhovat do levnějšího podnájmu v Curychu. Inessa horovala pro volnou lásku, kterou on odsuzoval.

 

Najednou nic dobrého nečekal.

 

„My staří se možná rozhodujících bojů této příští revoluce nedožijeme,“ řekl mladým švýcarským socialistům na přednášce v Curychu v lednu 1917. „Ale mohu myslím s velkou jistotou vyslovit naději, že mládež, která tak skvěle pracuje v dělnickém hnutí ve Švýcarsku a ve světě, bude mít to štěstí, že bude v příští proletářské revoluci nejen bojovat, ale že v ní zvítězí.“

Ve svých vystoupeních tvrdil, že by byl odhodlán podepsat s Němci mír. Ostatní skupiny ruských socialistů s ním však nesouhlasily. Nicméně v Berlíně jeho vyjádření zaregistrovali.

 

číťajte viac

23.02.2015

 

Korzár

O nehnuteľnosti v zemplínskom regióne sa začali zaujímať Ukrajinci

Súvisí to s napätou situáciou na území našich východných susedov.

MICHALOVCE. Zvýšený záujem Ukrajincov o nehnuteľnosti na východe Slovenska zaznamenali v poslednom období niektoré realitné kancelárie, čo má podľa ich skúseností priamu súvislosť s aktuálnou napätou situáciou na území našich východných susedov.

"Od začiatku tohto roka sme zaznamenali zvýšený dopyt po nehnuteľnostiach zo strany investorov, ako aj bežných občanov Ukrajiny, ktorým je geograficky aj kultúrne blízky región Zemplína," informoval majiteľ realitnej spoločnosti Ľuboš Zambor.

Zvýšený záujem o Slovensko zo strany Ukrajincov dáva do súvislosti s konfliktom na východe ich krajiny. "Tamojší trh s nehnuteľnosťami sa stal v dôsledku pretrvávajúcej krízy nestabilným," vysvetlil Zambor.

Zaujímajú sa hlavne o staršie domčeky

Dodal, že o obhliadky nehnuteľností na Zemplíne sa v poslednom období zaujímajú obyvatelia ukrajinského Zakarpatska, medzi nimi aj mnohí tí, ktorí majú rodinné väzby práve na problémový región.

"Ukrajinci chcú získať povolenie na pobyt a prácu na Slovensku. Orientujú sa cenovo na nehnuteľnosti, väčšinou staršie domčeky do sumy 15 000 eur," hovorí obchodník s realitami.

V centre pozornosti záujemcov sú prihraničné obce a mestá v okresoch Snina, Sobrance a Michalovce, ktoré sú iba na skok od ukrajinského Užhorodu.

Zemplínska realitná spoločnosť už sprostredkovala niekoľko nákupov, ktoré sa týkali záujemcov z východu.

"Zopár nehnuteľností sa už podarilo predať. Neregistrujeme však dopyt iba po rodinnom bývaní. Ukrajinskí obchodníci sa obzerajú aj po partneroch pre biznis v našom regióne. Zaujímavé sú z tohto pohľadu pre nich haly či skladové priestory," uzavrel Zambor.

04.02.2015

 

aktualne.atlas.sk

Ivan Mikloš má novú prácu v zahraničí: Pozrite sa, čo robí

 

Veronika Cosculluela

 

BRATISLAVA - Roky slávy Ivana Mikloš na domácej scéne už zrejme pominuli. Meno bývalého ministra financií sa však v zahraničí viaže s úspechom reforiem Dzurindovej vlády a tak je po ňom stále veľký dopyt. Na jar minulého roka mu skončil ročný kontrakt poradcu jordánskeho kráľa pre financie a len pred pár týždňami začal radiť opäť. Tentokrát ukrajinskej vláde.

 

Odkiaľ prišla ponuka a kedy?

Ponuku som dostal od ministerky financií a ministra hospodárstva pred niekoľkými týždňami. Na Ukrajinu však chodím už od jari minulého roka. Prvýkrát som tam bol v marci - apríli, odvtedy pomerne pravidelne.

V čom konkrétne radíte ukrajinskej vláde?

Som členom Národnej reformnej rady, ktorá je akousi koordinačnou reformnou organizáciou pri prezidentovi. Som aj členom jedného think-tanku - Vox Ukraine. Radím im v štrukturálnych reformách a v konsolidácii verejných financií.

Čo bude pre nich najťažšie zreformovať?

V tejto situácii bude zrejme najťažšie ozdraviť verejné financie. Majú veľmi malé rezervy zahraničnej meny, zároveň majú v rozpočte obrovské deficity a veľmi rýchlo im rastie dlh. Najväčším zdrojom deficitov sú deformované ceny energií, ktoré sú násobne nižšie ako je ich trhová cena.

Doteraz nerobili dereguláciu cien, neupravovali ich, a teda napríklad plyn pre domácnosti predávajú za veľmi silno regulované ceny, ktoré sú hlboko pod cenou nákladov. To pre štátny rozpočet znamená obrovskú záťaž a tiež je to zdrojom korupcie. Vlastne práve táto prílišná regulácia bola jedným z hlavných zdrojov nárastu bohatstva oligarchov a tí potom bránili potrebným reformám a deregulácii, aby mohli ďalej bohatnúť.

Tých problémov je však obrovské množstvo. Môžem spomenúť prezamestnanosť vo verejnom sektore a samozrejme najväčším problémom je momentálne vojna na juhovýchode Ukrajiny, ktorá bola priemyselne veľmi významná.

Ako dlho bude Ukrajine trvať zreformovať ekonomiku do takej miery, aby bola, ako vy hovoríte, životaschopná?

Reformy sú vlastne nikdy nekončiaci proces, ale do tej miery, aby sa ekonomika stabilizovala, aby začala lepšie fungovať, rástla a vyvíjala sa, sú nevyhnutné minimálne dva-tri roky veľmi intenzívnych reforiem. Ozdravenie verejných financií je však nutné urobiť čo najskôr, hneď. Štrukturálne reformy si samozrejme vyžadujú dlhší čas.

Ukrajina má však najlepšiu vládu, akú kedy mala. Sú to väčšinou mladí manažéri s veľkým drajvom, no na druhej strane im chýbajú politické skúsenosti. Veľkým problém je aj koordinácia politického manažmentu reforiem, lebo väčšina z nich sa musí schváliť v parlamente, kde je veľa nových strán, ktoré nemajú jasný program a trochu aj viazne komunikácia medzi vládou a parlamentom. Z tohto dôvodu parlamentná podpora potrebným reformným zákonom môže byť slabá.

Dá sa porovnať situácia Slovenska pred reformami a terajšej Ukrajiny?

Dá, isté podobnosti tam sú, avšak ich situácia je omnoho zložitejšia, pretože my sme tu nemali vojnu. Majú oveľa vplyvnejších oligarchov, ktorí bránia potrebným reformám. Ale v zásade, medzi Slovenskom spred roku 1998 - po vládnutí Vladimíra Mečiara a  dnešnou Ukrajinou isté podobnosti sú. Majú oveľa väčšiu mieru korupcie. Napríklad my sme museli rovnako robiť fiškálnu konsolidáciu, teda ozdravenie verejných financií, lebo sme tiež mali vysoké dlhy a deficity. Museli sme tiež deregulovať ceny energií.

Ako často tam cestujete a koľko času vám práca poradcu pre Ukrajinu zaberá. Je táto práca platená?

Doteraz som zas až tak často necestoval, povedzme raz za dva mesiace na pár dní, ale samozrejme veľa vecí riešime e-mailom, telefónom, prípadne skypom. Práca zatiaľ nie je platená, uvidíme, ako to bude ďalej.

Rozhovor bol o 19.30 autorizovaný Ivanom Miklošom

26.11.2014

 

SME

Slovenské občianstvo dostalo vlani 296 ľudí zo 44 krajín, najviac je Ukrajincov

 

Ministerstvo vnútra minulý rok zamietlo 36 žiadostí o udelenie občianstva. 

BRATISLAVA. Za rok 2013 udelili slovenské občianstvo 296 ľuďom zo 44 krajín. Najviac ich bolo z Ukrajiny (70), Srbskej republiky (67) a Českej republiky (24).

Občianstvo udelili v 17 prípadoch aj bývalým občanom, ktorí naturalizáciou v USA stratili slovenské, respektíve československé občianstvo.

 

Spolu nadobudlo vlani slovenské občianstvo 360 ľudí, 64 osôb ho nadobudlo voľbou podľa platnej medzinárodnej zmluvy.

 

Vyplýva to zo súhrnnej správy o migračnej politike za rok 2013, ktorú dnes vláda vzala na vedomie.

Vlani udelilo ministerstvo vnútra slovenské občianstvo 144 mužom a 152 ženám. Osemdesiatim ľuďom vydali osvedčenie o postavení Slováka žijúceho v zahraničí.

 

Išlo hlavne o štátnych príslušníkov Srbskej republiky a Ukrajiny, dodáva správa. Desať cudzincov dostalo slovenské občianstvo na základe výnimky zo zákona ako osoby, ktoré sa významne zaslúžili o prínos pre Slovensko v oblasti ekonomickej, vedeckej, technickej, kultúrnej, sociálnej alebo športovej alebo udelenie štátneho občianstva bolo z iného dôvodu v záujme Slovenskej republiky.

 

Na základe manželstva s občanom Slovenska dostalo slovenské občianstvo 41 ľudí. Za rok 2013 štátne občianstvo SR nadobudlo 112 detí. Oddelenie štátneho občianstva ministerstva vnútra vlani zamietlo 36 žiadostí o udelenie občianstva.

21.11.2014

 

Topky

Bývalý šéf separatistov Strelkov otvorene o Ukrajine: Vojnu som rozpútal ja, nie Putin!

 

MOSKVA - S otvorenou spoveďou o svojom podiele na rozpútaní vojny na východe Ukrajiny sa ruskému ultrakonzervatívnemu listu Zavtra zveril Igor Girkin-Strelkov, do konca augusta hlavný veliteľ vzbúreneckých síl Doneckej oblasti. Vo včerajšom vydaní denníka Strelkov uvádza, že zvrat vo vojnových udalostiach, ktoré koncom augusta zastavili ofenzívu ukrajinskej armády, zabezpečili dodávky z Ruska a prísun ruských posíl. Ruských vojakov bojujúcich na Ukrajine označuje Strelkov termínom "dovolenkári".

 

"Vojnu som odštartoval ja: keby náš oddiel neprešiel hranice, všetko by skončilo," priznal v rozhovore Strelkov, ktorý sám seba označuje za profesionálneho agenta tajných služieb, nie vojenského veliteľa. Bývalý dlhoročný príslušník ruskej kontrarozviedky FSB a vojenskej rozviedky GRU pôsobil podľa svojho vyjadrenia v bojových operáciách v Bosne a v Podnestersku aj v oboch čečenských vojnách. Teraz žije v Moskve, pretože Kremľu sa znepáčil a z Donbasu bol svojimi veliteľmi odvolaný.

Strelkov tvrdí, že po marcovej ruskej anexii Krymského polostrova očakával rovnaký scenár aj v Donbase. Rusko-ukrajinskú hranicu prešiel so svojimi bojovníkmi hneď začiatkom apríla a organizoval okupácii ukrajinských vojenských a bezpečnostných objektov v Slavjansku. "Od začiatku som predpokladal krymský variant, bol by najlepší. Nikto neusiloval o Doneckú alebo Luhanskú republiku, všetci boli pre Rusko. Čakali sme, že príde ruská správa a vznikne ďalšia republika v rámci Ruska. Keď sme pochopili, že nás Rusko neprijme, boli sme v šoku," vyhlásil Strelkov.

Keby nebolo jeho oddielu, konflikt v Doneckej a Luhanskej oblasti by sa vraj nerozhorel. "Všetko by skončilo ako v Odese alebo Charkove. Bolo by niekoľko desiatok zabitých, spálených a zatknutých, ale tým by všetko skončilo. Kolotoč vojny, ktorá doteraz pokračuje, roztočil náš oddiel," priznal Strelkov. Na Ukrajinu vraj dorazil s oddielom 52 bojovníkov.

Po počiatočných úspechoch boli koncom augusta v dôsledku ukrajinskej ofenzívy pozície separatistov neudržateľné. "Dovolenkári" podľa Strelkova dorazili na prelome augusta a septembra. Bez ich pomoci by sa vzbúrenci neudržali, dochádzali im potraviny aj munícia. Po príchode posíl Strelkovove jednotky prerazili koridory k ruským hraniciam, aby zabezpečili zásobovacie trasy.

Septembrový útok separatistov na juh smerom k Mariupolu podľa Strelkova viedli sami "dovolenkári". Obsadili mesto Novoazovsk na pobreží Azovského mora, vstúpiť do Mariupol im ale Moskva zakázala. Z bojov potom boli odvolaní a front je vraj dodnes krehký.

Rusko prítomnosť svojich vojakov na Donbase opakovane popiera. Pripúšťa len, že na východe Ukrajiny môžu bojovať príslušníci ruských ozbrojených síl, ktorí sú na dovolenke. O ich počte Moskva odmieta špekulovať. Strelkov dal v septembri v Rusku dokopy "humanitárny" spolok, ktorý zásobuje povstaleckú armádu na Donbasu. Zimné uniformy má vraj polovica ozbrojencov práve od neho.

26.10.214

Sme

Na Ukrajine sa začali predčasné parlamentné voľby

Favoritom volieb je Porošenkova strana spolu so stranou UDAR Vitalija Klička.

Na Ukrajine sa v nedeľu o 8.00 h miestneho času otvorili volebné miestnosti, pričom do predčasných parlamentných volieb sa môže zapojiť zhruba 36 miliónov oprávnených voličov.

Prozápadné vedenie v Kyjeve dúfa, že predčasné voľby prinesú viac stability krajine sužovanej krízou, v ktorej už zahynulo viac než 3600 ľudí.

Podľa prieskumov by päťpercentnú hranicu malo prekonať celkove sedem z 29 politických strán, nepatria však medzi ne prorusky orientované subjekty.

Populárni sú aj radikáli

Podľa prieskumov je jasným favoritom na víťazstvo blok prezidenta Petra Porošenka, v ktorom je okrem jeho strany - známej donedávna pod názvom Solidarita - aj strana UDAR kyjevského primátora Vitalija Klička.

Ich blok by mohol vo voľbách získať 20,5 percenta hlasov.

Druhé miesto so ziskom 8,6 percenta hlasov podľa v stredu zverejnených prieskumov obsadí zrejme Radikálna strana populistického politika Oleha Ľaška.

08.10.2014

 

presov.korzar.sme.sk

V chrámoch spievali za mier na Ukrajine

Mier a pokoj na Ukrajine. Tieto prosby neustále zaznievajú vo farnostiach Prešovskej archieparchie pri svätých liturgiách. K prosbám pribudli dva charitatívne koncerty, v Prešove a vo Svidníku.

PREŠOV/SVIDNÍK. Prosby a modlitby za mier a pokoj na Ukrajine a na ďalších miestach vo svete, kde sú vojnové konflikty a kde sú ľudia prenasledovaní pre svoju vieru, znejú v týchto dňoch v gréckokatolíckych chrámoch. Zosilniť ich mali Charitatívne koncerty za mier na Ukrajine, ktoré sa konali v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove a v Chráme Božej Múdrosti vo Svidníku.

Zbor z Mukačeva

„Počas svätých liturgií a v samostatnom koncerte po skončení liturgických slávení sa predstavil Zbor chlapcov a mládencov Mukačevskej zborovej školy z Mukačeva pod vedením umeleckého vedúceho a dirigenta Volodymyra Volontyra. Štyridsať chlapcov nenechalo bez dojatia snáď ani jedného poslucháča. Precítene zaspievali duchovné piesne a liturgické spevy byzantského obradu, ale aj ľudové piesne z Ukrajiny a Zakarpatskej oblasti. Výpoveď ich spevu bola nesmierne pravdivá, mohutná i naliehavá. Dobrovoľné finančné prostriedky boli vyzbierané pre charitu gréckokatolíckej Mukačevskej eparchie,“ uviedol Ľubomír Petrík z prešovského arcibiskupstva.

Koncertu sa zúčastnila aj generálna konzulka Ukrajiny na Slovensku Oľga Benč, sv. liturgiu pri prešovskom koncerte celebroval arcibiskup a metropolita Ján Babjak.

Želajú si pokoj

„Rada hierarchov Gréckokatolíckej metropolitnej cirkvi sui iuris na Slovensku vydala v tomto roku dvakrát vyhlásenie k situácii na Ukrajine s prosbou o modlitby a pôst za mier v tejto krajine. Napríklad aj na 14. riadnom zasadnutí Rady hierarchov sa gréckokatolícki biskupi na Slovensku konkrétne venovali situácii na Ukrajine a znova pozvali veriacich k modlitbám a pôstom na tento úmysel,“ zdôraznil Ľubomír Petrík.

25.09.2014

 

Sme

Slovenskí vojaci budú školiť ukrajinských odmínovačov

Rezort obrany bude reagovať na požiadavky Ukrajiny, ak budú relevantné. Doterajšie kroky ukrajinský minister obrany uvítal.

BRATISLAVA. Na Slovensku budú naši vojaci školiť ukrajinských odmínovačov. Potvrdil to minister obrany Martin Glváč po štvrtkovom stretnutí s ukrajinským ministrom obrany Valerijom Geletejom na Ukrajine.

"Na túto požiadavku sme promptne zareagovali, už je potrebné dohodnúť iba konkrétne počty a termíny, kedy sa budú realizovať," povedal šéf slovenského rezortu obrany.

O stretnutí ministrov informovala hovorkyňa slovenského ministerstva obrany Martina Balleková.

Rezort obrany je podľa Glváča naďalej pripravený reagovať na každú relevantnú požiadavku Ukrajiny.

Šéf ukrajinského rezortu obrany na stretnutí ocenil doterajšiu pomoc slovenskej strany, teda zabezpečenie reverzného toku plynu, humanitárnu pomoc, aj pomoc pre zranených v nemocniciach na Slovensku.

Glváč zároveň Geleteja informoval o tom, že slovenský parlament v utorok odobril Asociačnú dohodu medzi EÚ a Ukrajinou.

Ministri sa rozprávali aj o aktuálnej situácii na východnej hranici Ukrajiny.

"Zhodli sme sa, že tento konflikt je atypický a poučný pre celú Alianciu, pretože viaceré krajiny sú závislé od ruskej techniky," priblížil minister Glváč.

16.09.2014

 

Kancelária prezidenta SR

Prezident prijal ukrajinského veľvyslanca Oleha Havašiho

Prezident SR Andrej Kiska dnes prijal veľvyslanca Ukrajiny na Slovensku Oleha Havašiho na jeho žiadosť.

Diplomat tlmočil pozvanie ukrajinského prezidenta Petra Porošenka pre prezidenta SR na návštevu Ukrajiny.

Prezident A. Kiska pozvanie s vďakou prijal. Hlava štátu zároveň vyjadrila podporu Slovenska európskemu smerovaniu Ukrajiny, ako výrazu slobodnej voľby krajiny a jej občanov, a potvrdil pripravenosť podeliť sa o skúsenosti z realizácie reforiem na Slovensku.

Rozhovor sa venoval aj situácii pred októbrovými ukrajinskými parlamentnými voľbami, ako aj bezpečnostnej situácii na východe krajiny a perspektíve mierového riešenia konfliktu na Ukrajine.

10.09.2014

 

www.info.sk

Ukrajine dodáme humanitárnu pomoc, postará sa o to Lajčák

Slovensko pomôže Ukrajine dodaním 2,7 tony humanitárnej pomoci. O doručenie zásielky sa postará podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák počas svojej návštevy Ukrajiny v dňoch 10. až 12. septembra.

 

V novej zásielke humanitárnej pomoci sú spacie vaky, nosidlá, vojenská obuv, dezinfekčné prostriedky a dlahy, 270 špeciálnych lekárničiek, celkovo za 10-tisíc eur.

Minister Lajčák počas návštevy Kyjeva odovzdá Mestskému centru detskej neurochirurgie symbolický šek v hodnote 10-tisíc eur. Finančné prostriedky prevedené detskému centru budú použité na nákup zdravotného materiálu.

Slovensko už Ukrajine v rámci rozvojovej a humanitárnej pomoci dodalo v marci tohto roka dve tony zdravotníckeho materiálu a v júni poskytlo generátory a osvetľovacie zariadenia.

Slovenský šéf diplomacie sa počas svojej dvojdňovej návštevy Ukrajiny stretne v Užhorode s predstaviteľmi Zakarpatskej oblasti, so zástupcami slovenskej národnostnej menšiny i členmi akademickej obce.

V Kyjeve má naplánované stretnutia s rezortným partnerom Pavlom Klimkinom ako aj vrcholnými predstaviteľmi Ukrajiny. Minister Lajčák tiež vystúpi v paneli na prestížnej medzinárodnej konferencii Jalta European Strategy.

Agentúru SITA o tom informoval tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí.

03.09.2014

 

Lidovky.cz

Nepoužívejte termín ‚banderovci‘, kárají vědci Zemana. A nabízejí radu

 

PRAHA - Vědeckou obec zaujaly komentáře prezidenta Miloše Zemana k dramatickému dění na Ukrajině. Dlužno podotknout, že v nepříliš kladném slova smyslu. Otevřený dopis, jejž hlavě českého státu zaslala čtveřice odborníků, Zemanovy výroky ironicky, byť kultivovaně glosuje. A nabízí prezidentovi odborné konzultace, jež by mu orientaci v problematice usnadnily.

 

Dopis, pod nímž jsou podepsáni ukrajinistka Lenka Víchová, historik David Svoboda, odborník na extremismus Anton Shekhovtsov a socioložka Yana Leontiyeva, se pozastavuje zejména nad užíváním kontroverzního termínu „banderovci“, který do veřejné diskuse vnesli odpůrci stávající kyjevské vlády.

 

Rétorika, v jejímž pozadí stojí představitelé Ruské federace, pracuje s líčením Kyjeva jako s „vojenskou juntou“ a tvrdí, že po únorovém převratu vládne Ukrajině „fašistický“ režim, který čerpá z odkazu známého ukrajinského nacionalisty Stepana Bandery (1909-1959).

 

Právě Banderu v souvislosti s ukrajinskou krizí zmínil i Miloš Zeman. V rozhovoru pro Českou televizi prohlásil, že Ukrajinci Banderu, podle Zemana „masového vraha“, oslavují jako národního hrdinu.

 

„Bandera nemohl být masovým vrahem, ani kdyby chtěl,“ kontrují ve svém vzkazu Hradu odborníci. Připomínají, že Stepan Bandera byl za války vězněn v německém koncentračním táboře (Sachsenhausen, pozn. red.), a dodávají, že označení „banderovci“ je v souvislosti se současnou situací na Ukrajině krajně nevhodné, neboť se nejedná o relevantní termín, ale o propagandistickou pomůcku v informační válce.

 

Závěrem prezidentovi nabízejí své služby v podobě odborných konzultací, jež by pomohly „odstranit vzájemná nedorozumění a ozdravit českou veřejnou debatu.“

 

Otevřený dopis prezidentu republiky Miloši Zemanovi

Vážený pane prezidente,

 

v souvislosti s tím, že čas od času komentujete události na Ukrajině a podnikáte exkurzy do soudobých ukrajinských dějin, bychom Vás jako ukrajinisté a historici rádi upozornili na několik věcí spojených s touto problematikou.

 

Termín „banderovci“ se v informační válce, která je nedílnou součástí rusko-ukrajinské války 2013-2014 používá výlučně jako nadávka. A častují se jí občané Ukrajiny bez ohledu na národnost, jazykovou či konfesní příslušnost.

 

Používat termín „banderovci“ pro jakákoli politická či společenská hnutí není možné už z toho důvodu, že žádná politická strana ani hnutí tento termín ve svém názvu nemá. Až na organizaci Tryzub im. Stepana Bandery, což je organizace, kterou by bylo možné nazvat nacionalistickou nebo spíše nacionálně konzervativní, ale která přinejmenším do války na východě Ukrajiny neměla prakticky žádný politický vliv. Připomínáme, že Dmytro Jaroš, který z této organizace pochází, v posledních prezidentských volbách získal 0,7 procent hlasů.

 

Termín „banderovci“ používala komunistická propaganda po druhé světové válce v SSSR i Československu. Stejným způsobem je používán i dnes a stejně jako tehdy je cílem propagandy diskreditovat samu ideu ukrajinské nezávislosti, jelikož tímto termínem byli a jsou de facto častováni všichni, kdo nesouhlasí s tím, aby Ukrajina byla vazalem či satelitem Moskvy.

 

A k otázce Stepana Bandery, kterého jste označil za masového vraha, můžeme v krátkosti říci asi toto: Bandera nemohl být masovým vrahem, ani kdyby chtěl, válečná léta totiž strávil v německém koncentračním táboře. Snaha vtělit tuto kontroverzní osobnost do chytlavých frází a pomíjet dějinný kontext nesvědčí o profesionalitě těch, kdo tak činí, ať jsou již vedeni jakýmkoli záměrem.

 

V případě Vašeho zájmu jsme jako ukrajinisté a historici ochotni poskytnout Vám odborné konzultace na dané téma. Věříme, že pomohou odstranit vzájemná nedorozumění a ozdraví českou veřejnou debatu.

 

Mgr. Lenka Víchová, ukrajinistka, Praha

 

Mgr. David Svoboda, MA, Ph.D., historik, Praha

 

Anton Shekhovtsov, odborník na extremistická hnutí, Londýn

 

Mgr. Yana Leontiyeva, Ph.D., socioložka, Praha

02.09.2014

www.topky.sk

Reverzný tok plynu na Ukrajinu spustený, podľa Fica je najlepším riešením

VEĽKÉ KAPUŠANY – Reverzný tok plynu zo Slovenskej republiky na Ukrajinu je od dnešného poludnia skutočnosťou. Slovenský premiér Robert Fico (Smer-SD), jeho ukrajinský náprotivok Arsenij Jaceňuk a zástupca Európskej komisie (EK) Klaus-Dieter Borchardt krátko po 12.00 h otočením ventilu slávnostne spustili prevádzku reverzného prepojenia Vojany – Užhorod vo Veľkých Kapušanoch v okrese Michalovce.

Memorandum o porozumení pri dodávkach plynu zo SR na Ukrajinu medzi spoločnosťami Eustream a Uktransgaz bolo podpísané ešte 28. apríla. Ukrajina začala so svojimi susedmi v EÚ rokovania o pomoci pri dodávkach plynu po tom, čo ruský koncern Gazprom začiatkom apríla postupne dvakrát zvýšil Ukrajine ceny tejto komodity. Ukrajine tak plyn zdražel takmer na dvojnásobok. Krajina, ktorá sa nachádza v hlbokej hospodárskej kríze, pokrýva približne polovicu svojej spotreby plynu práve dodávkami z Ruska.

Ako dnes vyhlásil Fico, práve takéto konkrétne kroky sú riešeniami, ktoré v ťažkých časoch potrebujeme. "Táto udalosť, spustenie reverzného toku plynu v bode Vojany – Užhorod, je dôležitá tak vo vzťahoch Slovenska s Ukrajinou, ako aj v celoeurópskom kontexte," vyhlásil.

Zdôraznil, že nové reverzné prepojenie prispeje k zvýšeniu energetickej bezpečnosti Ukrajiny. "Slovensko, ako krajina takmer na sto percent závislá na dovoze primárnych energetických zdrojov, rozumie témam ako sú energetická bezpečnosť či diverzifikácia dodávok energie," doplnil predseda slovenskej vlády.

Podmienkou takého riešenia však podľa neho je, že nesmie byť ohrozená dodávka pre odberateľov zemného plynu na Slovensku."Riešenie reverzného toku bolo najlepším možným riešením z hľadiska technického, časového, ale aj právneho," dodal.

Ako zdôraznil ukrajinský premiér Jaceňuk, spojením činnosti bodov reverzných tokov v Maďarsku, Poľsku a Vojanoch by sa mohlo pokryť 20 % ukrajinskej spotreby. "Práve diverzifikácia dodávok energie a energetická bezpečnosť sú problémy, ktoré sú pre Ukrajinu životne dôležité," povedal. Podčiarkol, že jeho krajina potrebuje jednotu, spoločný postup v politike aj ekonomike. "Európa potrebuje nové energetické pravidlá, ktoré by boli v prvom rade čestné a nedali by nikomu z nečlenských krajín EÚ možnosť mať monopol," vyhlásil ukrajinský predseda vlády.

Podľa Borchadta je dnešok výnimočný pre Ukrajinu, pretože urobila najdôležitejší krok v dosiahnutí energetickej bezpečnosti, pre Slovensko a Eustream, ale aj pre celú EÚ, ktorá prejavila solidaritu s tými, ktorí to potrebujú.

Plynovod Vojany - Užhorod bude prepravovať na Ukrajinu 10 miliárd kubických metrov (m3) plynu ročne (27 miliónov denne). Uvedený objem prepravy je k dispozícii od začiatku septembra na prerušiteľnej a od 1. marca 2015 na pevnej báze.

Minimálny garantovaný objem prepravy od 1. októbra bude 17,6 miliónov m3 denne (6,4 miliardy ročne). Celá kapacita plynovodu Vojany - Užhorod je zákazníkmi spoločnosti Eustream, tzv. shippermi, vykúpená do konca roku 2019. Eustream realizuje investíciu výlučne z vlastných zdrojov, nežiadal o dotáciu ani štát, ani EÚ.

15.08.2014

Sme

Fico karhá Ukrajinu za zákon podobný nášmu

Premiér ubezpečil, že máme dosť plynu. V kríze by nám pomohli Česko a Rakúsko.

BRATISLAVA. Dodávky plynu cez Slovensko idú presne podľa plánu, nemáme žiadne prerušenia.

Tak ubezpečoval vo štvrtok slovenskú verejnosť premiér Robert Fico, ktorý bol na kontrole v SPP.

Premiér vytkol Ukrajine sankčný zákon proti Rusku, ktorý vo štvrtok prijal tamojší parlament. Tvrdí, že nám môže poškodiť, pretože pripúšťa aj možnosť, že by sa prerušil tranzit plynu cez Ukrajinu.

„Situácia na Ukrajine nás mimoriadne vyrušuje. Nemôžeme dnes vylúčiť scenár z roku 2009, keď sa odstavili dodávky plynu cez Slovensko,“ varuje premiér.

O čo konkrétne ide?

Fico znova útočil na Ukrajinu.

Povedal, že je „zvláštne, ak krajina, ktorá má asociačnú dohodu s Európskou úniou, robí jednostranné kroky, aj keď zatiaľ formálne, ktoré ohrozujú záujmy členských štátov vrátane Slovenska“.

Pripomenul, že my sa snažíme Ukrajine pomôcť a od septembra spustíme reverzný tok plynu na východ.

„Žiadna spravodlivosť v zahraničnej politike neexistuje a môžem vám dať milión príkladov, čo sa dnes deje vo svete. My sa vieme správať solidárne, ale predovšetkým si musíme sledovať svoje vlastné záujmy,“ dodal premiér.

Alexander Duleba, riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, brzdí Ficove vyjadrenia.

Vysvetľuje, že nový ukrajinský zákon automaticky nespúšťa sankcie. „Len dáva rade národnej bezpečnosti, vláde a prezidentovi kompetencie uplatniť ich, pokiaľ si to bude vyžadovať situácia,“ hovorí Duleba.

„Ak by akákoľvek zodpovedná vláda bola v situácii, v akej je vláda Ukrajiny, teda v situácii de facto vojny so susednou krajinou, zvažovala by využitie všetkých možností. Ja si myslím, že aj naša vláda by mala uznať právo vlády Ukrajiny chrániť verejný záujem Ukrajiny,“ povedal Duleba.

Poslanec Martin Chren podotýka, že aj u nás platí, že v prípade hospodárskej mobilizácie má štát veľmi silné kompetencie ovládať strategické zdroje a siete.

Ficova vláda ich vložila do zákona v reakcii na minulú plynovú krízu.

Expremiér za SDKÚ Mikuláš Dzurinda v rozhovore pre SME hovoril, že Fico je s veľkou pravdepodobnosťou až istotou skôr na strane Ruska než Ukrajiny.

Povedal tiež, že premiér svojimi výrokmi o sankciách a škode pre Slovensko škodí reputácii štátu a znižuje jeho dôveryhodnosť.

Fico vo štvrtok reagoval, že ho nikto nebude poučovať o medzinárodnej politike „a najmä nie taký politik, ktorý súhlasil s preletom bombardovacích lietadiel NATO, ktoré zabíjali civilistov v Srbsku.“

13.08.2014

 

Sme

Zákazníci vyťažili reverzný plynovod Vojany-Užhorod na päť rokov

Zákazníci naplno vyťažili kapacitu plynovodu na najbližších päť rokov. Firma neprezradí ich identitu.

BRATISLAVA. Oficiálne spustenie reverzného plynovodu Vojany-Užhorod do komerčnej prevádzky sa uskutoční 2. septembra 2014. Celú investíciu Eustream realizuje výlučne z vlastných zdrojov. "Nežiadali sme o dotáciu ani štát, ani EÚ," informoval hovorca spoločnosti Eustream Vahram Chuguryan.

"V tejto chvíli môžeme potvrdiť, že celá kapacita plynovodu Vojany-Užhorod je zákazníkmi vykúpená do konca roku 2019," priblížil.

Spoločnosť Eustream podľa neho prepraví na základe požiadaviek trhu cez plynovod Vojany 10 miliárd metrov kubických (m3) ročne, teda 27 miliónov m3 denne.

"Uvedený objem prepravy je k dispozícii od začiatku septembra 2014 na prerušiteľnej a od 1. marca 2015 na pevnej báze," spresnil. Minimálny garantovaný objem prepravy od 1. októbra bude 17,6 milióna m3 denne.

Počet prepravcov - tzv. shipperov, ktorí dali záväzné ponuky na prepravu sa podľa Chuguryana pohybuje medzi 5 a 10. "Identitu obchodných partnerov, ktorí dali záväzné ponuky však nie je možné zverejniť, pretože ide o dôvernú informáciu," zdôraznil.

"Obchodné informácie tohto druhu majú dôverný charakter," povedal hovorca Eustreamu na otázku, akú sumu by mohol Eustream zarobiť na preprave plynu cez reverzné prepojenie.

Eustream je prevádzkovateľom prepravnej siete zemného plynu v SR. Jeho hlavným poslaním je preprava zemného plynu na Slovensko a cez jeho územie na európske trhy.

Vlastní a prevádzkuje vysokotlakový prepravný systém, ktorý pozostáva zo štyroch až piatich paralelných potrubí v celkovej dĺžke viac ako 2255 kilometrov a štyroch kompresorových staníc s celkovým inštalovaným výkonom viac ako 600 MW.

15.07.2014

Kiska pozval Porošenka na návštevu Slovenska

Prezident Andrej Kiska pozval ukrajinského prezidenta Petra Porošenka na návštevu Slovenska.

Prísť by mohol na augustové oslavy povstania, povedal agentúre SITA hovorca hlavy štátu Peter Petrus. Či však Porošenko pricestuje, ešte nie je isté. "Odpoveď, zrejme aj vzhľadom na napätú vnútropolitickú situáciu na Ukrajine, ešte neprišla," dodal Petrus.

Porošenko sa stretol s Gašparovičom

Známy podľa neho zatiaľ nie je ani predbežný termín Kiskovej recipročnej návštevy Kyjeva. Prezident Porošenko, ktorý sa funkcie ujal 7. júna tohto roku, sa už stretol s Kiskovým predchodcom Ivanom Gašparovičom, a to na svojej inaugurácii v Kyjeve, a predtým aj na summite vo Varšave. Prozápadný miliardár Porošenko sa stal víťazom májových prezidentských volieb, keď už v prvom kole získal viac ako 54 percent hlasov. 

Jeho hlavnú rivalku, expremiérku Juliju Tymošenkovú, podporilo len 13 percent voličov. Medzinárodní pozorovatelia na čele s Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) priebeh prezidentských volieb na Ukrajine ocenili. Hlasovanie podľa nich vo veľkej väčšine prebehlo v súlade s medzinárodnými pravidlami a základnými slobodami, napriek tomu, že voľbám na východe krajiny bránili ozbrojení separatisti.

Zdroj: SITA

14.07.2014

Ľudia na Ukrajine už opäť chodia na koncerty, hovorí dirigent z Pohody

Dirigent Ukrajinskej národnej filharmónie Mykola Ďaďura, ktorý otváral festival Pohoda, pre HN:

S vaším vystúpením ste otvárali tohtoročný festival Pohoda. Ako ste to vnímali?
Boli sme veľmi potešení, pretože vždy keď ideme do iných krajín, tešíme sa, že môže ukazovať našu kultúru. Toto však nebol taký obyčajný koncert, pretože sme na takomto druhu festivalu ešte nikdy nehrali. A bolo to o to výnimočnejšie, že v publiku bolo veľa mladých ľudí, ktorý nás pozorne počúvali.

Organizátori sa tak rozhodli pripomenúť nepokoje u nášho východného suseda, ktoré trvajú od začiatku roka.
Áno, sme súčasťou Ukrajiny a keď sme stáli na pódiu pred tými všetkými ľuďmi, cítil som, že sme súčasťou Ukrajiny na tomto festivale. Videl som v dave ukrajinské vlajky, mal som veľmi jedinečné pocity. Hudba je veľmi medzinárodný jazyk a všetko, čo chcete povedať, poviete hudbou. Aj tým, ktorým vám nerozumejú.

Ako je teraz vnímaná kultúra v krajine?
V januári a februári ľudia veľmi nechodili na koncerty ani do hudobných divadiel, ale teraz sa to už zmenilo. Môžem to povedať úplne otvorene, pretože mám dve pozície, ako dirigent som hudobným riaditeľom vo filharmónii aj v opere. Ľudia chodia teraz naozaj radi, hudba je tá najlepšia vec na porozumenie, som o tom presvedčený.

Berú vás v zahraničí kvôli nepokojom nejako inak?
Slovensko bolo našou prvou zahraničnou návštevou po udalostiach u nás. Ale áno, cítime, že to bude iné, pretože už aj tu sme videli ukrajinské vlajky a cítili podporu.

Chystáte sa teda aj do iných krajín?
Čaká nás na jeseň veľké turné po Nemecka a potom v zime sa opäť chystáme do Japonska.

26.06.2014

 

Sme

Ruské zasahovanie na Ukrajine Slováci neschvaľujú

Smer vraví, že prieskum je tendenčný a jeho voliči vnímajú Rusko ako priateľa.

Ruské snahy o ovplyvnenie situácie na Ukrajine nemajú na Slovensku podporu.

Až 83 percent obyvateľov Slovenska v júnovom reprezentatívnom prieskume agentúry Focus pre Inštitút pre verejné otázky a denník SME odpovedalo, že Ukrajinci by si mali svoju budúcnosť demokraticky zvoliť sami a Rusko by do toho nemalo zasahovať.

Sociologička Zora Bútorová z IVO upozorňuje, že v slovenskej spoločnosti na tomto postoji panuje vzácna zhoda.

Takmer rovnako odpovedali muži a ženy, ľudia rôzneho veku i národností. Mierne rozdiely badať pri pohľade na vzdelanie.

„Vzdelanejší ľudia sa vyznačujú vyhranenejšími postojmi, výraznejšou podporou pomoci Ukrajine, častejším odmietaním veľmocenských ambícií Ruska, vedomím dôležitosti NATO pre našu bezpečnosť, podporou prítomnosti aliancie v strednej a východnej Európe, ako aj požadovaním energetickej nezávislosti Slovenska od Ruska,“ hovorí Bútorová.

Voliči Smeru sa neodlišujú

Podobný pohľad na rusko-ukrajinskú krízu majú aj prívrženci rôznych parlamentných strán. „Ani priaznivci Smeru sa svojimi názormi štatisticky významne neodchyľujú od prívržencov relevantných opozičných strán,“ vraví sociologička.

S tvrdením, že Rusko by nemalo zasahovať do ukrajinských záležitostí, súhlasí až 85,2 percenta voličov Smeru, najpresvedčenejší sú o tom voliči SDKÚ a Siete.

Viac ako 60 percent voličov všetkých strán zároveň nesúhlasí s tým, že Ukrajina je súčasťou ruskej sféry vplyvu, a preto má Rusko právo tam zasahovať. Najvýraznejší je tento postoj medzi voličmi Novy (77,3 %) a Siete (75,7 %), ale rovnako zmýšľa aj 61,9 percenta voličov Smeru.

Spoluzakladateľ vznikajúcej strany Sieť Miroslav Beblavý si myslí, že hodnota slobodného rozhodovania je pre ich voličov mimoriadne významná.

„Jasné postoje našich sympatizantov sa možno spájajú aj s tým, že náš líder Rado Procházka sa v nedávnej prezidentskej kampani k situácii na Ukrajine veľmi jasne vyjadroval.“

Smer šípi intrigy Ameriky

Poslanec Smeru a člen zahraničného výboru parlamentu Ľuboš Blaha prieskum spochybňuje.

„Sú to veľmi sugestívne otázky, z takéhoto prieskumu vám vyjde, že všetci sme proukrajinskí, antiruskí a všetci chceme bojovať, ale tak to nie je a už vôbec nie medzi voličmi Smeru,“ hovorí.

„Ja by som tiež v prieskume odpovedal, že Rusko nemá na Ukrajine zasahovať, ale to isté platí aj pre Západ a USA.“

Voliči Smeru sú podľa Blahu prevažne proeurópski, no panuje medzi nimi sklamanie, že tlak Európskej únie voči Rusku je diktovaný najmä americkými záujmami.

„Rusko je vnímané v Smere ako priateľ a takéto jastrabie militantné prostredie, ktoré je podmienené tým, že Spojeným štátom vyhovuje vzájomné oslabovanie Európy a Ruska, to naši voliči odmietajú.“

Duleba: Idú proti väčšine

Analytik Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku si myslí, že prieskum sa týkal rusko-ukrajinskej krízy a otázky aj odpovede boli jednoznačné.

„Keby sa ľudí pýtali, či považujú náš vzťah s Ruskom za strategicky významný, tiež by väčšina zrejme súhlasila. To nám však nebráni, aby sme dávali Ukrajincom za pravdu, že sa im Rusi nemajú miešať do vecí.“

Duleba hovorí, že Smer skôr v tejto téme zastáva odlišné postoje, ako je väčšinová mienka.

„Pokiaľ bude Smer ďalej pokračovať v spochybňovaní zmien v Ukrajine, v spochybňovaní našej podpory tomuto procesu a úlohy NATO, tak bude konať v rozpore s verejnou mienkou a môže na to doplatiť aj poklesom preferencií.“

03.05.2014

Pravda

Gazprom vlani účtoval Európanom za plyn v priemere 387 eur

Ruský plynárenský podnik Gazprom plánuje tento rok exportovať do Európy vrátane Turecka 158,4 miliardy kubických metrov zemného plynu, čo predstavuje pokles z vlaňajšej úrovne 161,5 mld. kubických metrov. Štátom kontrolovaná spoločnosť o tom informovala v utorok.

Priemerná cena, ktorú Gazprom v roku 2013 účtoval klientom v regióne, sa podľa údajov spoločnosti pohybovala na úrovni 387 USD za tisíc metrov kubických. Gazprom pokrýva v Európe zhruba tretinu celkovej spotreby plynu a zhruba polovica ruských dodávok európskym odberateľom prechádza cez Ukrajinu.

Napätie v cenovom spore medzi Moskvou a Kyjevom sa uvoľnilo v pondelok, keď ruský plynárenský gigant posunul Ukrajine termín, dokedy má zaplatiť vopred za dodávky plynu z Ruska, o jeden týždeň na 9. júna. Hovorca Gazpromu Sergej Kuprijanov uviedol, že zúčastnené strany dosiahli pokrok a rozhovory môžu v utorok pokračovať. Kyjev musí podľa neho teraz zaplatiť 1,45 mld. USD za novembrové a decembrové dodávky.

Európsky komisár Günther Oettinger v pondelok po šesťhodinových rokovaniach sprostredkovaných Európskou úniou uviedol, že šéfovia Gazpromu a ukrajinskej štátnej energetickej spoločnosti Naftogaz chcú hľadať riešenie ako zabrániť návratu cenového sporu počas zimnej sezóny, kedy je spotreba plynu v Európe najvyššia. Rusko zvýšilo od marca cenu plynu pre Ukrajinu na 485 dolárov za tisíc kubických metrov, čo je najvyššia cena v Európe.

03.06.2014

 

Hraničný priechod Veľké Slemence opäť otvorili

 

Priechod na hraniciach s Ukrajinou sa ďalej rekonštruuje, od soboty sa však cezeň dá už prejsť.

Cestný hraničný priechod medzi Slovenskom a Ukrajinou Veľké Slemence - Mali Selmenci je od soboty 31. mája opäť k dispozícii verejnosti. Na priechode sa však ešte dokončujú rekonštrukčné práce.

Ako ďalej informovala regionálna hovorkyňa Colného úradu Michalovce Klára Baloghová, počas zatvorenia hraničného priechodu, od 28. apríla do konca mája, sa doplnili nové časti a upravila infraštruktúra.

"V rámci celkovej rekonštrukcie sa ešte zabezpečí prestrešenie priestoru a ďalšie dokončovacie práce," doplnila Baloghová s tým, že v súčasnosti je hraničný priechod v skúšobnej prevádzke.

"Cestujúci ho však môžu využívať bez obmedzenia v obvyklom čase prevádzky denne od 8:00 do 20:00." Colníci kontrolujú cestujúcich v štandardnom režime.

Napríklad v pondelok do 13:00 skontrolovali 156 cestujúcich na vstupe z Ukrajiny na Slovensko, uviedla ďalej regionálna hovorkyňa Colného úradu Michalovce.

Celková rekonštrukcia, od uzatvorenia hraničného priechodu 28. apríla, by nemala trvať dlhšie ako tri mesiace, dodala Klára Baloghová s tým, že o ukončení rekonštrukcie a slávnostnom odovzdaní hraničného priechodu budú informovať.

01.06.2014

Soros: Ukrajinské záchranné lano pre Európu

Voľby do Európskeho parlamentu a prezidentské voľby na Ukrajine minulý víkend priniesli ostro kontrastujúce výsledky. Európski voliči vyjadrili nespokojnosť so spôsobom, akým Európska únia v súčasnosti funguje, zatiaľ čo ukrajinský ľud prejavil túžbu po pristúpení k EÚ. Lídri a občania Európy by túto príležitosť mali využiť na premýšľanie, čo to znamená a ako pomoc Ukrajine môže pomôcť aj Európe.

Pôvodne bola EÚ počatá ako čoraz užší zväzok suverénnych štátov ochotných zdieľať postupne narastajúci diel svojej suverenity pre spoločné dobro. Šlo o odvážny experiment v medzinárodnej správe a právnom poriadku, ktorého cieľom bolo nahradiť nacionalizmus a používanie sily.

Kríza eura nanešťastie premenila EÚ v niečo úplne odlišné. Vzťah medzi veriteľmi a dlžníkmi, v ktorom si veriteľské krajiny diktujú podmienky zvečňujúcu ich dominanciu. Ak pri nízkej volebnej účasti do Európskeho parlamentu k protiunijním hlasom na ľavici aj na pravici pripočítame podporu talianskeho premiéra Mattea Renziho, možno vyhlásiť, že súčasným pomerom sa vzpiera väčšina občanov.

Navyše sa práve v čase, keď sa odvážny európsky experiment v medzinárodnom riadení potkne, Rusko stáva nebezpečným sokom EÚ, s globálnymi geopolitickými ambíciami a ochotou nasadzovať silu. Putin k utuženiu svojho režimu používa etnicky národnostnú ideológiu. Ostatne minulý mesiac v ruskom rozhlasovom programe Priama linka ospevoval genetické prednosti ruského ľudu. Doma mu priniesla popularitu anexia Krymu a vo zvyšku sveta má priaznivý ohlas jeho snaha oslabiť globálnu dominanciu Ameriky, čiastočne úsilím o nadviazanie spojenectva s Čínou.

Záujem Putinovho režimu je však v rozpore so strategickými záujmami Ruska, ktorému by prospela užšia spolupráca s EÚ a Spojenými štátmi. Rovnako uchyľovanie sa k represii je v Rusku aj na Ukrajine priamo kontraproduktívne. V dôsledku úniku kapitálu a talentovaných ľudí ruská ekonomika oslabuje, napriek vysokej cene ropy. Použitie násilia na kyjevskom Majdane viedlo k zrodeniu novej Ukrajiny, ktorá je odhodlaná nestať sa súčasťou novej ruskej ríše.

Úspech novej Ukrajiny môže pre Putinovu vládu v Rusku predstavovať existenčné ohrozenie. Práve preto sa tak vehementne snažil Ukrajinu destabilizovať podporou separatistických republík, ktoré sa samy vyhlásili na ukrajinskom východe.

Za situácie, kedy najväčší zamestnávateľ v donbaskej oblasti mobilizuje protesty proti separatistom, Putin so svojím plánom možno neuspeje a najskôr teraz prijme výsledky prezidentských volieb, čím sa vyhne ďalším sankciám. Je však pravdepodobné, že Rusko bude hľadať iné cesty ako novú Ukrajinu destabilizovať, čo by nemalo byť až tak ťažké, pretože bezpečnostné zložky, ktoré boli donedávna v službách skorumpovaného režimu bývalého prezidenta Viktora Janukovyča, sú demoralizované a voči novému vedeniu sa nemusia cítiť lojálni.

To všetko sa odohralo veľmi rýchlo a pred veľmi krátkou dobou. EÚ aj USA majú plnú hlavu svojich vnútorných problémov a z veľkej časti si neuvedomujú, akú geopolitickú a ideologickú hrozbu Putinovo Rusko predstavuje. Ako by mali reagovať ?

Prvou úlohou je postaviť sa ruským snahám o destabilizáciu Ukrajiny. Vzhľadom k "fiškálnemu kompaktu" EÚ a ďalším pravidlám obmedzujúcim rozsah vládnej pomoci sú potrebné novátorské nápady. Najúčinnejším jednotlivým opatrením by bolo tým, ktorí na Ukrajine investujú alebo obchodujú, ponúknuť bezplatné poistenie proti politickému riziku. To by udržalo hospodárstvo v chode, napriek politickej vrave, a poslúžilo by to ako signál Ukrajincom, že EÚ a USA, ako vlády, tak aj súkromní investori, za nimi stoja. Podniky by sa na novo otvorený a sľubný trh hrnuli, keby boli plne kompenzované za straty zapríčinené politickými udalosťami mimo ich kontrolu.

Poistenie proti politickému riziku sa môže zdať príliš komplikované na to, aby ho bolo možné šikovne zaviesť. V skutočnosti už takéto poistenie existuje. Už roky ho ponúkajú súkromné ​ ​poisťovne a zaisťovne ako nemecká Euler Hermes. To isté platí pre vládne inštitúcie, ako je Multilaterálna agentúra pre investičné záruky Svetovej banky a Spoločnosť pre súkromné ​ ​investície v zahraničí vlády USA. Musia si však účtovať značné poistné, aby uhradili náklady na zabezpečenie.

Väčšina podnikov by sa s ohľadom na vysoké poistné rozhodla jednoducho čakať v ústraní, než búrka prejde. Funkciu zaisťovateľa preto musia prevziať zainteresované vlády, ktoré svoje agentúry využijú len na vyhotovenie poistných zmlúv.

Mohli by sa za straty zaručiť tým istým spôsobom, akým poskytujú garancie Svetovej banke. Každá vláda by poskytla nevysoký kapitálový vklad v úmernej výške a zvyšok by prisľúbila vo forme podmienečne uvoľneného kapitálu, ktorý by bol k dispozícii vtedy, keď by sa skutočne vyplácali náhrady strát. EÚ by musela upraviť fiškálny kompakt tak, aby sa nevzťahoval na podmienečne uvoľňovaný kapitál a umožňoval amortizáciu skutočných strát v priebehu rokov. Záruky tohto typu majú zaujímavú vlastnosť: čím sú presvedčivejšie, tým menej je pravdepodobné, že dôjde k ich uplatneniu, zabezpečenie si z veľkej časti nevyžiada žiadne náklady. Živým dôkazom je Svetová banka.

Bezodkladným a presvedčivým konaním by EÚ mohla zachrániť Ukrajinu. A samu seba. Čo navrhujem pre Ukrajinu, by bolo možné zaviesť aj doma. Za situácie, kedy toľko výrobných zdrojov leží ladom, by dávalo zmysel vyňať z fiškálneho kompaktu investície, ktoré sa nakoniec samy zaplatia. Napríklad taký Renzi presadzuje práve takýto postup.

Štedrým vynaložením 50 miliárd eur v najbližších niekoľkých rokoch má Putin v pláne premeniť Krym na výkladnú skriňu. S európskou podporou by Ukrajina z porovnania s ním mohla vyjsť priaznivo. A pokiaľ by takáto iniciatíva znamenala začiatok politiky rastu, ktorý Európa tak zúfalo potrebuje, záchranou Ukrajiny by Európa pracovala aj na svojej vlastnej záchrane.

30.05.2014

 

TASR

Kardinál Schönborn rozdáva viedenské kostoly pravoslávnym

 

Katolícky kostol Neulerchenfeld vo viedenskej štvrti Ottakring v stredu napriek protestom veriacich oficiálne preradili do vlastníctva tamojšej srbskej pravoslávnej komunity. Ide už o štvrtý katolícky kostol v rakúskej metropole, ktorý prešiel pod správu srbských pravoslávnych v rámci reformy viedenskej arcidiecézy, napísal internetový denník The Local.

 

Darovanie kostolov je odpoveďou na demografické zmeny v meste, ktoré sa podpísali pod znížený počet osôb navštevujúcich katolícke bohoslužby. Posledná liturgická slávnosť sa v chráme uskutočnila v utorok za plnej účasti kongregácie. Farníci odvtedy navštevujú neďaleký Kostol Panny Márie. Voči rozhodnutiu arcidiecézy sa neúspešne odvolali aj na vatikánskych úradoch.

 

Predpokladá sa, že k darovaniu ďalších katolíckych kostolov vo Viedni dôjde na budúci rok, keďže mnohé z farností sa pre úbytok veriacich musia zlučovať. Podľa kardinála Christopha Schönborna je táto situácia "nepríjemná". Kardinál odslúžil poslednú omšu v kostole Neulerchenfeld v utorok za prítomnosti biskupa srbskej pravoslávnej diecézy Rakúska a Švajčiarska Andreja Čilerdžiča.

 

Indická komunita vo Viedni už skôr získala Kostol Panny Márie Víťaznej na ulici Gürtel, kým v Kostole sv. Antona Paduánskeho na ulici Pouthongasse sa začali uskutočňovať rumunské pravoslávne bohoslužby.

27.05.2014

Prešovský Korzár

Do Prešova prišli voliť Ukrajinci z polovice Slovenska

Kým sobotňajšie eurovoľby v Prešove ľudia ignorovali, v nedeľu tu volia svojho prezidenta Ukrajinci žijúci na Slovensku. A volebná miestnosť praská vo švíkoch.

PREŠOV. Právo voliť v prezidentských i parlamentných voľbách majú aj občania Ukrajiny žijúci v zahraničí.

Na Slovensku môžu v predčasných prezidentských voľbách hlasovať v nedeľu v dvoch okrskoch.

Prvý je na ukrajinskom veľvyslanectve v Bratislave, druhý na generálnom konzuláte v Prešove.

Prišli zďaleka

„Prišiel som zo Zvolena. Na predchádzajúcich voľbách som nebol, teraz sme sa s manželkou rozhodli, že treba ísť a voliť, aby to vyzeralo na Ukrajine lepšie. Viete, čo sa tam robí, je to hrozné,“ povedal 41-ročný Oleg Prockiv, žijúci na Slovensku šesť rokov.

Meral cestu do Prešova, aby odovzdal hlas svojmu favoritovi: „Mali sme dosť informácií o kandidátoch. Možno vyberieme toho správneho...“

Na generálnom konzuláte mohli hlasovať Ukrajinci s trvalým bydliskom v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom kraji.

Z posledne menovaného pochádzajú aj manželia Romaňukovci. Na Slovensku žijú už 19 rokov.

„Snažíme sa chodiť na každé voľby, ktoré sa konajú na ukrajinskom konzuláte a hlasujeme podľa svojho svedomia a vedomia. Tieto voľby sú obzvlášť dôležité pre Ukrajinu. Vieme, čo sa tam deje, preto sme prišli voliť. Cítime zodpovednosť i šancu,“ uviedol Ksenofont Romaňuk.

Účasť vysoká, priebeh pokojný

Predsedníčkou volebnej komisie v Prešove je Irina Malyus z Bardejova. Aj ona hodila do urny svoj hlas. A vie porovnať účasť s predchádzajúcimi voľbami.

„Som veľmi milo prekvapená, že máme oproti ostatným rokom vysokú účasť. Očakávame, že do ôsmej večer príde ešte viac ľudí,“ konštatovala predsedníčka.

Netrúfla si odhadnúť percento voličov, no v každom prípade ich už dopoludnia bolo viac, než po iné roky za celý deň.

K mobilizácii ukrajinských voličov prispieva i napätá situácia v ich krajine. „Určite sa to od toho odvíja,“ súhlasila I. Malyus.

Vo voličskej miestnosti v Prešove však vládne pokoj: „Všetko ide bez problémov. Voliči chodia, nemajú problém s ničím, ak treba, všetko vysvetlíme, poskytneme informácie, ktoré potrebujú.“ Incidenty sa nevyskytli žiadne.

26.05.2014

 

Bardejovský Korzár

Na severovýchode vyhral Smer

 

V okresoch Bardejov, Svidník a Stropkov sa v eurovoľbách darilo najmä Smeru a KDH.

BARDEJOV/SVIDNÍK/STROPKOV. V okrese Bardejov svoje hlasy odovzdalo 7 913 voličov (13,25 %), vo Svidníku prekvapivo až 15,85 % (4 129 hlasov) a v Stropkove 15,55 % (2 529).

Na severovýchode vo všetkých troch okresoch vyhral Smer. Druhou najúspešnejšou stranou bolo rovnako vo všetkých troch okresoch Kresťanskodemokratické hnutie.

Najviac preferenčných hlasov odovzdali v Bardejovskom okrese ľudia Anne Záborskej (1 005, KDH), Jánovi Hudackému (995, KDH) a Marošovi Šefčovičovi (909, Smer).

V okresoch Svidník a Stropkov naopak voliči prednostne krúžkovali najviac kandidátov Smeru.

V samotnom meste Bardejov bola účasť ešte nižšia, voliť prišlo iba 3 025 voličov (11,65 %), z ktorých 27,34 % volilo Smer a 25,09 % KDH.

V meste Svidník získal Smer tradične silnú podporu (takmer 40 %), zatiaľ čo v Stropkove zvíťazil s 28,66 %.

V Bardejove preferovali kresťanských kandidátov

Najviac preferenčných hlasov získalo v Bardejove prekvapivo KDH, keď až 404 voličov krúžkovalo jeho kandidátku Annu Záborskú. Tesne za ňou sa v preferenciách umiestnil Marošovi Šefčovič (Smer, 395 hlasov).

Kým vo Svidníku sa s výrazným náskokom prekrúžkovali kandidáti Smeru, v Stropkove bol rozdiel preferenčných hlasov medzi prvým Marošom Šefčovičom (Smer, 139 hlasov) a Annou Záborskou (KDH, 100 hlasov) dosť tesný.

22.05.2014

 

Novinky.cz

Na českých radnicích vlají ukrajinské zástavy

 

Praha a dalších šest desítek obcí se ve středu připojilo k akci Vlajka pro Ukrajinu. Pražský primátor Tomáš Hudeček (TOP 09) dopoledne sundal z balkónu Nové radnice červeno-žlutou vlajku Prahy a vedle českého praporu vyvěsil ukrajinský modro-žlutý.

Praha se připojila k akci Vlajka pro Ukrajinu, vyvěsil ji primátor Tomáš Hudeček.

 „Jedná se o symbolické gesto u příležitosti připomenutí přesně šestiměsíčního výročí prvních občanských nepokojů na kyjevském Majdanu. Rádi bychom touto cestou vyjádřili solidaritu s prodemokraticky a proevropsky orientovanými účastníky hnutí a současně víru v naději na zlepšení situace po blížících se prezidentských volbách,“ uvedl Hudeček. Ne všichni pražští zastupitelé s akcí souhlasí. Jeden z nich, Lubomír Ledl, který kandiduje za KSČM do Evropského parlamentu, Právu sdělil, že nikomu nejde o zájmy prostých Ukrajinců. Ti se mohou podle něj dočkat jen znehodnocení slova demokracie.

„Hlavně si nemyslím, že úzké přátelské vztahy a sympatie některých pražských členů TOP 09 s lidmi z Pravého sektoru a dalších ultrapravicových organizací dávají pražské menšinové vládě právo jednat tímto způsobem a fakticky takovým lidem vyjadřovat podporu. Veřejnost by se totiž mohla mylně domnívat, že to je názor Prahy, nebo minimálně zastupitelstva,“ reagoval Ledl.

Připojila se i další města 

Akci pořádá společnost Člověk v tísni. „Myslím, že prodemokratické síly na Ukrajině si zaslouží naši podporu. A zvlášť v situaci, kdy je proti Ukrajině vedena de facto nevyhlášená válka,“ uvedl Rostislav Valvoda, vedoucí východoevropského programu společnosti.

Z velkých měst se k akci připojil Liberec, na jehož radnici již dříve visel plakát ruského prezidenta Vladimira Putina s přimalovaným „hitlerovským” knírkem. Z větších měst dále sousední Jablonec nad Nisou, Hradec Králové, Olomouc, Žamberk, Karlovy Vary, Bělá pod Bezdězem, Kralupy nad Vltavou, různé části Prahy, Brno-Bosonohy. Stranou nezůstala ani města menší, například Brandýs nad Labem – Stará Boleslav, Hostivice, Čelákovice nebo Jeseník nad Odrou či Brodek u Prostějova.

20.05.2014

Sme

Oligarcha Achmetov vyzval na protesty proti separatistom

Oceliarsky a banícky magnát obvinil separatistov z genocídy Donbasu. Kedysi ho považovali za Janukovyčovho človeka.

Ukrajinský veľkopodnikateľ Rinat Achmetov, ktorého továrne sa nachádzajú zväčša na východe Ukrajiny, vyzval svojich zamestnancov, aby v utorok prerušením práce protestovali proti snahám separatistov o narušenie nedeľňajších prezidentských volieb.

Vo svojom doteraz najrozhodnejšom vyhlásení proti separatistom Achmetov vyzval aj ostatných občanov oblasti, aby sa spojili "za Donbas bez zbraní, za Donbas bez masiek".

Zaznejú sirény aj klaksóny áut

Oceliarsky a banícky magnát Achmetov, ktorý v regióne zamestnáva asi 300-tisíc ľudí, vyhlásil, že Ukrajinci by sa mali pridať k pokojnému varovnému protestu.

Ten sa začne v utorok na poludnie spustením sirén vo všetkých továrňach oblasti. Achmetov vyzval motoristov, aby sa pridali k pokojným demonštráciám trúbením klaksónmi svojich áut.

Akcia sa bude podľa jeho slov opakovať každý deň, kým "sa neobnoví mier".

Agentúra Reuters napísala, že Achmetovov nezvyčajne ostrý výpad proti separatistom, ktorých obvinil z "genocídy Donbasu", je potvrdením jeho odhodlania podporovať snahy kyjevskej vlády o stabilizáciu situácie.

Až donedávna bol pritom Achmetova spájali so zosadeným prezidentom Viktorom Janukovyčom, ktorý vo februári po masových protivládnych protestoch prišiel o funkciu a ušiel do Ruska.

Achmetovova spoločnosť Metinvest začiatkom mája vyslala do mesta Mariupol, ktoré sa stalo jednou z bášt separatistov, svojich robotníkov, aby sa pridali k policajným hliadkam.

Podľa Reuters ide o ďalší dôkaz toho, že oligarcha Achmetov sa pridal na stranu súčasnej vlády.

Spochybnil Doneckú ľudovú republiku

Vo vyhlásení, ktoré ukrajinské médiá zverejnili v noci na utorok, Achmetov spochybnil samozvanú Doneckú ľudovú republiku.

"Pozná niekto aspoň jedného predstaviteľa tejto republiky? Čo spravili pre našu oblasť? Aké pracovné miesta vytvorili? Vari vykračovaním si po mestách Donbasu so zbraňami v ruke bránia práva občanov Donbasu pred ústrednou vládou? Je vari plienenie miest a branie pokojných občanov za rukojemníkov bojom za šťastie nášho regiónu? Nie, nie je! Je to genocída Donbasu," vyhlásil Achmetov.

Ako informovala agentúra UNIAN, ukrajinský minister vnútra Arsen Avakov v utorok ocenil Achmetovovo vyhlásenie a jeho výzvu.

Vyjadril presvedčenie, že "sila a energia ľudí zmetie teroristickú zberbu lepšie než hocijaká protiteroristická operácia".

15.05.2014

tv.sme.sk

Tymošenkovej vicepremiér: Takto premýšľa Putin

Na bezpečnostnú konferenciu Globsec, ktorá sa v stredu začala v Bratislave, prišiel aj bývalý minister pre európsku integráciu a vicepremiér počas prezidentovania Viktora Juščenka, Oleh Rybačuk.

 

video

14.05.2014

Na začiatku každej vojny stoja osobné hriechy človeka

Karol Lovaš

 

Andrej Borisovič Zubov je ruský historik, religionista a politológ. Absolvoval Štátny inštitút medzinárodných vzťahov v Moskve. Je autorom mnohých príručiek, monografií a vedeckých článkov. Po Alexandrovi Solženicinovi prevzal úlohu hlavného redaktora prelomového diela Veľké dejiny Ruska – 20. storočie. V starobylom premonštrátskom kláštore v Želive sa s ním rozprával Karol Lovaš.

čítajte viac

13. 05. 2014

Stručné dějiny "Doněcké lidové republiky"

Karel Dolejší

 

·        "Doněcké republice" se poprvé hovořilo v roce 2004. Alexandr Curkan, který pracoval ve volebním týmu prezidentského kandidáta Viktora Janukovyče, organizoval opoziční politický projekt po prohraných volbách, v nichž byl Kyjev ovládnut západními Ukrajinci. Projekt byl zcela neúspěšný a na posledním shromáždění, které Curkan svolal, se sešlo 15 osob. Když byl Janukovyč v roce 2010 konečně zvolen, snahy o opoziční platformu ze strany prezidentových příznivců v Doněcké oblasti utichly takřka úplně.

·        Projekt převzali mnohem "vyhraněnější" aktivisté napojení na ruské nacionalisty. V roce 2012 bylo zřízeno "velvyslanectví" samozvaného státečku v Moskvě. Působilo z kanceláře Duginovy Eurasijské mládeže. V témže roce se Putin vrátil do prezidentské funkce pod praporem projektu Eurasijské unie.

·          Na podzim téhož roku Duginovi lidé přijíždějí do Doněcka a začínají zde šířit eurasijskou ideologii. V minulosti už podobným způsobem působili na jiných místech východní Ukrajiny, pokud je mi známo, přinejmenším od zmíněného roku 2004.

·         7. dubna 2014 byla skupinou proruských militantů okupujících veřejné budovy vyhlášena "Doněcká lidová republika".

·       11. května 2014 bylo v nejvýchodnějších oblastech Ukrajiny provedeno kontroverzní referendum o nezávislosti na Kyjevu. Výsledky byly oznámeny za dvě hodiny po skončení hlasování.

·         13. května 2014 "republika" požádala o připojení k Ruské federaci.

12.05.2014

Ruský vicepremiér vezl z Podněstří petiční archy, Moldavci je zabavili

 

Moldavské úřady zabránily ruskému vicepremiérovi Dmitriji Rogozinovi v tom, aby ze separatistického regionu Podněstří odvezl petici za uznání jeho nezávislosti Moskvou. Rogozin ale tvrdí, že se mu většinu archů s podpisy podařilo odvézt.

 

Moldavské ministerstvozahraničív sobotu uvedlo, že úřady na kišiněvskémletištizabavily Rogozinovi krabice s podpisovými archy a nyní budou dokumenty analyzovat.

Rogotzin však na svém facebookovém profilu reagoval prohlášením, že Moldavané získali jen malou část toho, co vezl. "Dobřejsme se postarali o velkou část nákladu," napsal Rogozin s tím, že moldavská "provokace" bude mít vážné důsledky pro vzájemné vztahy.

Ruský politik je na seznamu ruských politiků, které mají v souvislosti s ukrajinskou krizí zakázán vstup do zemí EU. Rumunsko proto během návratu z moldavské cesty jeho letoun svými stíhačkami odklonilo ze svého vzdušného prostoru, neuspěl ani s pokusem přeletět Ukrajinu.

Rogozin následně způsobil diplomatický rozruch prohlášením, že příště poletí v bombardéru. Bukurešť kvůli tomu požádala Moskvu o oficiální vysvětlení.

Podněstří na začátku 90. let vyhlásilo na Moldavsku nezávislost, které však mezinárodní společenství neuznalo. Rusko v tomto není výjimkou, v regionu sousedícím s Ukrajinou má nicméně od počátku své vojáky.

ČTK

11.05.2014

www.pravda.sk

Prečo Beneš pustil Stalinovi Podkarpatsko

Československo bolo jediným štátom víťaznej koalície, ktorý vyšiel z druhej svetovej vojny s menším územím, ako mal pred ňou. Prišiel totiž o Podkarpatskú Rus, skrátene Podkarpatsko, región s rozlohou 14-tisíc štvorcových kilometrov a s pol miliónom obyvateľov. Ako sa to mohlo stať?

Na začiatku tejto histórie bola dohoda. Zdalo sa, že je to dobrá dohoda. A dobré dohody, ako sa vraví, robia dobrých priateľov.

Len čo niektorá časť oslobodeného územia prestane byť pásmom vojnových operácií, preberajú na nej všetku moc československé úrady. V pondelok 8. mája 1944, čiže presne rok pred kapituláciou nemeckej brannej moci, sa na tom v Londýne dohodli predstavitelia exilovej vlády ČSR a Sovietskeho zväzu.

Pásmom vojnových operácií sa rozumelo územie ležiace 50 kilometrov za frontom a krylo sa zhruba s tylom postupujúcej armády.

Prezident Edvard Beneš sa v rovnakom čase, čiže pred 70 rokmi, pokúšal dosiahnuť podobnú dohodu aj so západnými Spojencami – členmi protihitlerovskej koalície, ale z nejakých dôvodov z toho zišlo.

Rokovania so Sovietmi tiež neboli jednoduché – trvali viac ako dva mesiace – nakoniec však dohoda bola podpísaná. Benešovi na nej osobitne záležalo, ako keby už vtedy vedel, že Slovensko i Česko budú oslobodené z východu a nie zo západu. A že s budúcimi osloboditeľmi si treba vopred stanoviť pravidlá odovzdávania moci.

Dosť na tom, že dohoda sa začala porušovať už o pol roka, pričom nečakaným spôsobom…

čítajte viac

Kategórie

• Správy
• Monitoring
• O nás
• O nás píšu
• Nove Žytťa
• História a fotografie
• Kalendár podujatí
• O stránke