Pravda
Miroslav Lajčák: Je chybou
stavať sa na niektorú zo strán vnútornej politiky v Ukrajine
Za
veľkú chybu považuje šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák to, ak
sa medzinárodní predstavitelia stavajú na stranu niektorého
z domácich aktérov na Ukrajine. „Máme podporovať a obhajovať
demokratické princípy a procesy. Podporovať dialóg a komunikáciu. Našou
úlohou nie je držať stránku niektorému z účastníkov vnútornej
politiky na Ukrajine. To nech si rozhodnú ukrajinskí občania, ale je
dôležité, aby mali priestor na demokratické rozhodnutie,“ uviedol na
margo situácie v Ukrajine.
Lajčák
využil svoju tohtotýždňovú účasť na zasadnutí Ministerskej rady
Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE)
v Kyjeve na bližšie sa oboznámenie s dianím
v krajine.
Krátko
sa stretol so svojím rezortným partnerom Leonidom Kožarom. „Zo strany
vlády som videl, že nepodceňuje situáciu,“ poznamenal, pričom poukázal
na vyhlásenie Kožaru, v ktorom vyjadril ľútosť nad
neprimeraným zásahom polície proti demonštrujúcim a pripravenosť vlády
to vyšetriť. Rovnako sa Lajčák stretol s predstaviteľmi
opozície Arsenijom Jaceňukom a Vitalijom Kličkom. Avizovali, že
ukrajinský národ je odhodlaný vytrvať vo svojich protestoch.
Tie
najskôr začali ako vlna nesúhlasu s rozhodnutím prezidenta
Viktora Janukovyča nepodpísať Asociačnú dohodu s EÚ. Po zásahu
polície sa zmenili na širší protest voči spôsobu fungovania
spoločnosti. „Ľudia chcú vidieť modernú Ukrajinu, v ktorej
platí zákon, kde je vymožiteľnosť práva, a sú rešpektované práva,
slobody a demokratické hodnoty,“ zdôraznil minister.
Ako
dodal, obaja lídri opozície predniesli pomerne kategorické politické
požiadavky. Lajčák zopakoval postoj EÚ, ktorá vyzýva na zdržanie sa
násilia a provokácií z oboch strán a vyšetrenie násilných
stretov, ktoré si počas uplynulého víkendu vyžiadali vyše
160 zranených. „Je tu odporúčanie k politickému
dialógu, ktorý by umožnil prekonať dnešné rozdelenie spoločnosti
s pocitom, že o zásadných veciach, ako je strategické
smerovanie krajiny, by sa malo rozhodovať na základe širšej politickej
diskusie,“ priblížil.
22.11.2013
www.dolezite.sk
Geopolitická bitka o
Ukrajinu
Ukrajina
je v ohni, geopolitická bitka o toto teritórium so 45
miliónmi obyvateľov pokračuje v plnom prúde a na Slovensku sa
tvárime, ako keby sa nás to netýkalo.
A že
sa nás to týka, tak o tom hovorí aj posledná informácia, že
Gazprom a jeho európski odberatelia sú znepokojení odberom
plynu Ukrajinou, z podzemných zásobníkov. A odoberajú
ho takým tempom, že do začiatku zimy môže ostať v zásobníkoch
len okolo 14 miliárd kubických metrov plynu, čo Gazprom komentuje ako
katastrofu. Treba pripomenúť, že Ukrajina 8. novembra prestala odoberať
plyn z Ruska. Predstaviteľ Gazpromu, Vitalij Markelov povedal,
že už mal telefonáty z európskych krajín, ktoré sú znepokojené
touto situáciou. Takže sa nás týka, čo sa deje u nášho suseda,
s ktorým máme spoločnú aj
hranicu.
Západ jasne vie, o čo tu ide, problémy spolužitia Rusov
a Ukrajincov, to je z ich uhla pohľadu základná vec,
aby mohli kontrolovať post sovietske teritórium. Ak totiž sa Ukrajina
pričlení k EÚ, teda ak si kúpi lístok na Titanic, tanky NATO
sa objavia v Donecku. Na tom nie je nič zvláštne, NATO vždy
privedie vojská na územie bloku a obyčajne sú to americké. Nie
je žiadnym tajomstvom, že táto Aliancia nie je nijaký abstraktný blok,
ale proamerický, kde má Washington rozhodujúce slovo. Na území
Ukrajiny, na Kryme, má svoju základňu Čiernomorská flotila, samozrejme
ruská. Ak Ukrajina vstúpi, ak podpíše asociačnú zmluvu, môže sa zmluva
o nájme ľahko zmeniť, či zrušiť a Rusko stratí cestu
k Čiernemu moru. Rusko s Bieloruskom má spolu 150
miliónov obyvateľov, ak k tomu pridáme Ukrajinu, tak je to
takmer 200 miliónov. Európska únia má síce takmer 500 miliónov, ale ak
berieme do úvahy len ono jadro – Nemecko a Francúzsko – tak je
to spolu 140 miliónov, 60 miliónov Francúzov a 80 miliónov
Nemcov. Rusko a Bielorusko, ako aj ďalšie krajiny post
sovietskeho bloku sú členmi Colnej únie, Ukrajina zatiaľ nie.
A tak sa rozhoduje medzi EÚ a Colnou úniou, ktorá sa
rozširuje ako protiváha EÚ / hovorí sa o vstupe Turecka, Indie
ale aj ďalších ázijských krajín/. Euro komisári Kwasnievski
a Koch, ktorí sú poverení kontrolovať plnenie podmienok
potrebných k podpisu asociačnej dohody, už niekoľkokrát
odložili termín konečného riešenia, pretože Ukrajina sa rozhoduje medzi
EÚ a Colnou úniou. Podmienky sú k podpisu asociačnej
dohody pre Ukrajinu dosť kruté, zvlášť ak si uvedomíme previazanosť
ukrajinského a ruského priemyslu. Pre Slovensko boli rovnako
kruté, lenže je rozdiel medzi Slovenskom s piatimi miliónmi
obyvateľov a Ukrajinou so 45 miliónmi. Zaujímavá je aj
podmienka liečenia Julie Tymošenkovej v Nemecku. Ukrajinský
parlament mal a ešte stále neprijal zákon, ako vydať na
liečenie v cudzine odsúdeného väzňa. Prijať zákon
o jednom človeku je nezmysel. Ak by sa mal prijať zákon, tak
by sa mal týkať kohokoľvek, mal by určiť podmienky a napríklad
aj možnosť odsedieť si po liečení zvyšok trestu doma. Západ tvrdí, že
Júliu Tymošenkovú odsúdili v politickom procese. Zdá sa, že
túto podmienku zamontovali do radu podmienok Nemci, tí totiž nie sú
celkom naklonení Ukrajine, hoci to nedávajú najavo. Bol by to totiž
ďalší abonent na peniaze lídra EÚ, okrem toho dosť podstatne by sa
zhoršili aj nemecko – ruské vzťahy. Pred týždňom sa stratil ukrajinský
prezident Janukovyč ale nakoniec sa ukázalo, že sa stretol
s Putinom. Potom sa stretol s predstaviteľmi
priemyslu a tí orodovali, aby sa podpis asociačnej dohody
odložil o rok.
Lenže na budúci rok sú voľby do Európskeho parlamentu a EÚ
musí vynaložiť sizyfovskú prácu, aby eliminovala zvyšujúcu sa
nespokojnosť s doterajšou činnosťou Bruselu.
A o rok nato sú na Ukrajine prezidentské voľby, čo
znamená, že podpis asociačnej dohody, ak Ukrajina nesplní tzv.
podmienky, by sa odložil o tri roky. A tam bude
kandidovať na prezidenta aj boxer Kličko so svojou stranou "Úder". Jeho
nedávny súboj s ruským boxerom Potaninom komentovali niektoré
média svojsky "Banderovec porazil Moskaľa". A k tomu
ešte treba prirátať aj fakt, že Čína skupuje desiatky tisíc hektárov
Ukrajiny.
Najnovšie
sa ozvala Podkarpatská Rus. Rusíni žiadajú, aby sa v prípade
podpisu asociačnej dohody do podmienok vložila aj podmienka priznania
autonómie Podkarpatskej Rusi. Túto žiadosť poslali do Vilniusu, kde sa
má posledný novembrový víkend uskutočniť summit "Východné partnerstvo"
a kde by mali Ukrajina, Moldavsko a Gruzínsko
podpísať asociačné dohody. Rusínov ako národ uznáva 22 krajín sveta
a žijú na Podkarpatskej Rusi, na Slovensku,
v Poľsku a Srbsku. V decembri 1991 sa
uskutočnilo referendum o nezávislosti Ukrajiny
a vtedy sa uskutočnilo aj referendum v Podkarpatskej
Rusi v ktorom sa 78 percent zúčastnených vyslovilo za
autonómiu, ale Ukrajina toto referendum ignorovala. Maďarská strana
Jobbik sa tiež ozvala, jej predstavitelia Vona a Kovacs celé
leto a jeseň tancovali v okolí Vinogradova na
Zakarpatsku, kde žije početná komunita Maďarov, ktorí už majú aj
maďarské pasy. A Jobbik chce tiež autonómiu Maďarov na
Zakarpatsku, inak vraj bude bojkotovať summit vo Vilniuse. Je pravda,
že tam Maďari žijú, svedčia o tom aj anotácie pod fotografiami
v slovenských denníkoch z čias komunizmu, keď
v čase bratskej žatvy prišli na východné Slovensko sovietski
kombajnisti "ako vidíte na obrázku Ištván Ištvanovič Nagy
a Zoltán Zoltanovič Kelemen na svojom kombajne sovietskej
výroby".
Ktosi
dávno povedal, že ak začne "horieť" Ukrajina, začne "horieť" celá
Európa. Zdá sa, že niekto znova prikladá na oheň a riadi sa
osvedčeným americkým trikom – vyvolať chaos a potom prídu tzv.
mierové zbory. Do tejto situácie sa znova strčil Henry Kissinger, ktorý
zavítal do Moskvy a začal ševeliť o trojlístku,
Rusko, Čína, USA, "ktorý by mal v nasledujúcich rokoch
spolupracovať." Ešte nikdy sa tak dlho v Rusku nezdržal. Rusi
ho prijali, potľapkávali po pleci, vraveli, že je uznávaný diplomat
a dokonca mu na Akadémii medzinárodných vzťahov dali aj
medailu. Starý Henry má už deväťdesiatku na krku, ale ešte stále "kuje
pikle". Rusi ho prekukli už dávno. A po návrate domov ani
slovka nepovedal, čo je prirodzené, lebo nepochodil. Rusko už nie je
tým Jeľcinovým Ruskom a Amerika nie je tou Eisenhowerovou
Amerikou. Otázkou je, koho "nevestou" bude Ukrajina.
06.11.2013
Do Európskej únie mieria
ukrajinské kurčatá
SITA
Ukrajinské firmy sa v rámci
aproximácie s EÚ chystajú dobyť únijný trh s hydinou. Do Holandska už
dorazila prvá várka takmer dvadsiatich tisíc ton mrazených kurčiat od
najväčšieho ukrajinského hydinárskeho producenta, spoločnosti MHP. Pre
poľnohospodársky sektor ide o dôležitý míľnik.
Po
Holandsku plánuje MHP dodávať svoje produkty aj do Bulharska a
Španielska. V budúcnosti by do únie chcela spoločnosť dovážala tridsať
až päťdesiat tisíc ton hydiny ročne. Šéf firmy Jurij Kosjuk tvrdí, že
je čas na to, aby sa "obilnica Európy" preslávila aj mäsovým
priemyslom. "Dnes kŕmime okolo deväťdesiat miliónov ľudí, máme
potenciál nakŕmiť ich 500 miliónov," pridáva sa aj prezident
Ukrajinskej poľnohospodárskej konfederácie Leonid Kozačenko.
Vývoz
hydiny do Ruska pritom slabne, krajina sa stáva sebestačnou. Určitou
prekážkou pri ceste na európske trhy sú dovozné clá, ktoré ukrajinské
firmy musia zaplatiť. Situáciu im ale môže uľahčiť podpis asociačnej
dohody, ku ktorému by malo dôjsť tento mesiac.
MHP
si povolenie na dovoz kurčiat zabezpečila v lete spoločne s ďalšími
firmami po viac než troch rokoch práce na splnení únijných požiadaviek.
Poľnohospodári v tejto súvislosti poukazujú, že voda, ktorú kurčatá
pijú, je teraz kontrolovaná prísnejšie než voda určená na Ukrajine
ľuďom.
Striktné
hygienické požiadavky však neprinášajú ďalších záujemcov. "V júni 2014
otvoríme novú prevádzku, kam si pozveme inšpektorov, aby sme získali
akreditáciu pre dodávky do EÚ," povedala pre server Kyiv Post Tetjana
Topoľská z firmy Gubin, ktorá predáva svoje výrobky pod značkou Pan
Kurčak.
Na
vývoz ďalších druhov mäsa, napríklad bravčového a hovädzieho, si budú
musieť ukrajinskí poľnohospodári zrejme počkať. Sú prakticky na
začiatku vyjednávania. Je tiež otázne, či sa im vôbec export bravčového
oplatí. Hovädzieho sa zase na Ukrajine zje pomerne málo, preto je jeho
produkcia oveľa nižšia. Jej zvýšenie by si vyžadovalo veľké investície.
06.11.2013
Ukrajina podepsala s
Chevronem smlouvu ohledně těžby břidlicového plynu
Novinky.cz
Ukrajina podepsala s americkým
energetickým kolosem Chevron smlouvu týkající se společných výnosů z
těžby břidlicového plynu. Dohoda je součástí pokračujícího úsilí Kyjeva
o snížení závislosti na Rusku, informovala agentura RIA Novosti.
Těžba
plynu má probíhat na západě Ukrajiny a hodnota kontraktu činí deset
miliard dolarů (zhruba 190 miliard korun), sdělil ukrajinský ministr
pro energetiku Eduard Stavyckyj.
Těžba
v západoukrajinské lokalitě Olesska by mohla přinést až 10 miliard
metrů krychlových zemního plynu ročně.
Jak
v této souvislosti uvedl ukrajinský prezident Viktor Janukovyč, dohody,
jako je tato s Chevronem, umožní Ukrajině, aby se stala do roku 2020
energeticky nezávislou.
Už
v lednu podepsala Ukrajina smlouvu s anglo-nizozemskou společností
Shell taktéž v objemu deseti miliard ohledně těžby plynu z břidlice v
lokalitě Juzivska na východě země.
Loni
zvítězilo konsorcium vedené společnostmi Shell a ExxonMobil v zakázce
na těžbu plynu a ropy při pobřeží Černého moře.
Podle
odhadu amerického Úřadu pro energetické informace (EIA) má Ukrajina
třetí největší zásoby břidlicového plynu v Evropě, a to v objemu asi
1,2 biliónu metrů krychlových.
26.10.2013
PREŠOV: Otvorili
Slovensko-ukrajinské centrum
PREŠOV
25. októbra (SITA) – Ukrajinci majú od dnešného dňa v Prešove
Slovensko-ukrajinské centrum - Centrum ukrajinskej kultúry. Jeho
slávnostné otvorenie sa uskutočnilo v rámci dvojdňového programu XII.
zasadnutia Medzivládnej slovensko-ukrajinskej komisie pre národnostné
menšiny, školstvo a kultúru. Podujatie sa uskutočnilo za
účasti ministra kultúry a turizmu Ukrajiny Leonida Novochaťka,
štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí a európskych
záležitostí SR Petra Buriana a predsedu Ústrednej rady Zväzu
Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky Petra Sokola. V nových
priestoroch dnes sprístupnili výstavu ukrajinských výtvarníkov a
predstavili sa aj ukrajinské folklórne súbory.
Objekt bude prevádzkovať Zväz Rusínov – Ukrajincov SR.
V zrekonštruovanej budove sa budú konať stretnutia, výstavy
či wokshopy.
Ako uviedol Peter Burián, cieľom takýchto centier je podpora menšín,
ich tradícií, jazyka a kultúry v zahraničí, v tomto prípade Slovákov na
Ukrajine a Ukrajincov na Slovensku. Proces na začiatku brzdili
financie, preto vyslovil radosť nad tým, že sa našli prostriedky z
Európskej únie na podporu cezhraničnej spolupráce a vytvorenia týchto
centier. Vyjadril presvedčenie, že ukrajinské centrum kultúry v Prešove
sa stane životaschopné a bude plniť potreby ukrajinskej menšiny na
sebarealizáciu na Slovensku, tak, ako sa stalo slovenské centrum pre
Slovákov v Užhorode. Jeho slová potvrdil aj ukrajinský
partner.
Dnešné rokovanie medzivládnej komisie bude aj o tom, ako ďalej podporiť
tento projekt finančne. Malo by ísť o kombináciu prostriedkov od oboch
vlád, samosprávneho kraja ale aj z podnikateľskej sféry. Na záver
rokovania Medzivládnej slovensko-ukrajinskej komisie pre národnostné
menšiny, školstvo a kultúru podpíšu jej aktéri protokol.
Náš veľvyslanec na Ukrajine Pavol Hamžík skonštatoval, že obe centrá
majú podporu svojich vlád. Ich náplň bude veľmi podobná, pôjde o
podporu národnostných menšín, kultúry, jazyka a rozvoj vzájomnej
spolupráce. Chcú pracovať aj na spoločných programoch.
Slovensko-ukrajinské Centrum vzniklo v bývalých priestoroch osvetového
strediska v Prešove na Ulici Janka Borodáča. Osvetové stredisko
presťahoval jeho zriaďovateľ, ktorým je Prešovský samosprávny kraj, do
budovy Divadla Jonáša Záborského a tieto priestory župa prenajala ešte
v roku 2010 Zväzu Rusínov-Ukrajincom SR na 20 rokov. Išlo o
medzinárodnú recipročnú dohodu, keďže v Užhorode na Ukrajine existuje
Slovenské centrum, podobné stredisko chceli mať Ukrajinci aj u nás.
Združenie Rusínov-Ukrajincov na Slovensku budovu v centre mesta získalo
za symbolický prenájom jedno euro za rok.
Budova prešla rekonštrukciou, preinvestovalo sa tu na stavebné práce
111-tis. eur. Peniaze pochádzajú z projektu Slovensko-ukrajinské
kultúrne centrum (Slovakian-Ukrainian Culture Centre)
v Prešove, na ktorý získal Zväz Rusínov-Ukrajincov SR celkom
402-tisíc eur. Ako uviedol jeho predseda Peter Sokol, okrem
rekonštrukcie budovy išli financie na tzv. mäkké projekty - na rozvoj
vzájomných kontaktov. Partneri sa doteraz stretli na konferencii a
dvoch workshopoch v rámci prípravy stratégie cezhraničnej
slovensko-ukrajinskej spolupráce. Najbližšou aktivitou bude záverečná
konferencia v máji budúceho roku, kedy sa projekt končí.
Dovtedy by mala byť vypracovaná stratégia cezhraničnej
slovensko-ukrajinskej spolupráce. V budove centra budú sídliť redakcie
ukrajinských periodík vychádzajúcich na Slovensku, knižnica, Ústredná
rada ZRUSR. Organizovať chcú tiež Dni ukrajinskej kultúry.
Projekt Slovensko-ukrajinské kultúrne centrum bol podporený z Programu
ENPI Maďarsko – Slovensko – Rumunsko – Ukrajina 2007–2013. S jeho
realizáciou sa začalo 1. júna 2012 a ukončený má byť do konca
mája 2014.
26.10.2013
V Prešove otvorili Centrum
ukrajinskej kultúry
Podľa
ministra kultúry a turizmu Ukrajiny Leonida Novochaťka v Užhorode už
funguje Centrum slovenskej kultúry a je miestom stretávania sa kultúr
aj menšín.
Prešov
25. októbra (TASR) – Za účasti vládnych delegácií z Ukrajiny a
Slovenska dnes v Prešove otvorili Slovensko-ukrajinské centrum -
Centrum ukrajinskej kultúry. Budovu na Ulici Janka Borodáča dostal do
dlhodobého nájmu Zväz Rusínov a Ukrajincov SR od Prešovského
samosprávneho kraja ešte v roku 2010.
Interiér
budovy je už zrekonštruovaný. Ako povedal predseda Ústrednej rady Zväzu
Rusínov-Ukrajincov SR Peter Sokol, nájom bol uzavretý na 20 rokov,
financovanie rekonštrukcie išlo z fondov Európske únie. Spolu dostali
na tzv. mäkké projekty a opravu budovy viac ako 402.000 eur a na
rekonštrukciu išlo 111.000 eur. Tá však prebehla len vo vnútornej časti
budovy, nakúpila sa aj nová technika a nábytok, vymenili sa okná a
izolovali základy. Na vonkajšiu rekonštrukciu zväz zatiaľ hľadá
peniaze.
Aj
tejto téme sa mala dnes venovať Medzivládna slovensko-ukrajinská
komisia pre národnostné menšiny, školstvo a kultúru, ktorá zasadala v
Prešove. Chceli by vyriešiť aj financovanie tohto centra, keďže zatiaľ
nemá žiadnych zamestnancov. Podľa štátneho tajomníka Ministerstva
zahraničných vecí SR Petra Buriana by to mali byť financie nielen
vládneho charakteru, ale aj zo zdrojov samospráv a podnikateľskej
komunity. Mohol by prispieť aj samotný zväz.
Budova
Centra ukrajinskej kultúry by sa mala stať nielen sídlom menšinovej
kultúry, ale priestory tu bude mať aj Zväz Rusínov-Ukrajincov SR,
ukrajinské periodiká a tiež knižnica.
Podľa
ministra kultúry a turizmu Ukrajiny Leonida Novochaťka v Užhorode už
funguje Centrum slovenskej kultúry a je miestom stretávania sa kultúr
aj menšín.
Z
financií, ktoré získal Zväz Rusínov-Ukrajincov SR z európskych fondov,
sa pripravuje ešte množstvo kultúrnych podujatí. Medzi nimi napríklad
aj Dni ukrajinskej kultúry v niekoľkých mestách na východnom Slovensku.
21.08.2013
Hlas Ruska
USA vytvoří nový stát na
hranici Ukrajiny s Maďarskem?
USA
mohou vytvořit nový stát na hranici Ukrajiny s Maďarskem, aby
monopolizovaly dodávky plynu do Evropy.
Tento
názor vyslovil veterán ukrajinské rozvědky, plukovník Sergej
Razumovskij.
Po
tom, co USA dosáhnou nezávislosti pro současnou Zakarpatskou oblast
Ukrajiny, vezmou pod svou kontrolu úsek potrubí, kterým proudí ruský
plyn do Evropy. Dodavatelem plynu do Evropy, spadajícím pod kontrolu
USA, bude rumunská společnost SC Evergreen Robusiness SRL.
Podle
slov Razumovského bylo už nyní za účelem ozbrojeného obsazení
Zakarpatské oblasti soustředěno ve Vídni a jejím okolí asi tak
2000-2500 čečenských ozbrojenců.
Zdroj
- http://www.nr2.ru/kiev/455107.html
17.07.2013
Poľsko a Ukrajinu rozdeľuje
volynský masaker
LUCK,
BRATISLAVA. Jeden z tých tragických príbehov má v rodine aj jediný
poľský kozmonaut Miroslaw Hermaszewski.
Za
deň ukrajinskí nacionalisti zabili v jeho rodnej dedine Lipniki 182
ľudí vrátane 18 jeho príbuzných. Ako takmer dvojročný chlapec mal v
júli 1943 na mále aj on. Matka ho držala v náručí, keď utekala pred
vraždením.
„Jeden
z nich dobehol blízko, takmer jej priložil zbraň k hlave, ale netrafil
dobre, poranil jej ucho. Mama spadla v bezvedomí a ja som sa jej
vykotúľal,“ spomínal podľa TVN24.
Tak
prežil noc, kým ho nenašiel otec, ktorého neskôr Ukrajinci zabili.
Cieľ likvidácia
Podobné
príbehy zo série vrážd, ktoré sa označujú ako volynský masaker, prežili
desaťtisíce Poliakov.
V
roku 1943 sa ukrajinskí nacionalisti Stepana Banderu rozhodli vyčistiť
územie Volyne a východnej Haliče (súčasná severozápadná Ukrajina) od
poľskej menšiny. Odhaduje sa, že zabili stotisíc ľudí.
„Predtým,
ako sa Nemci stiahnu, mali by sme zlikvidovať celú poľskú populáciu od
16 do 60 rokov. Dediny v lesoch a pri lese by mali zmiznúť z povrchu
zemského,“ znel jeden z príkazov miestneho šéfa ukrajinskej
povstaleckej armády.
Práve
minulý týždeň uplynulo 70 rokov od vyvrcholenia takmer dva roky
trvajúcich útokov.
Počas
„krvavej nedele“ 11. júla 1943 vyčistili ukrajinskí nacionalisti tri
okresy, zahynulo pri tom desaťtisíc ľudí. Medzi nimi deti, ženy a
starci.
Masaker
už dlhšie rozdeľuje Ukrajincov a Poliakov. V poľskom Sejme sa v piatok
hlasovalo o tom, čo sa vlastne vtedy stalo.
Poslanci
schválili, že išlo o „etnické čistky s prvkami genocídy“, jednoznačná
„genocída“ neprešla len o desať hlasov. Hlavná vládna strana Občianska
platforma sa pozerá viac do budúcnosti ako do minulosti.
Oficiálna
poľská zahraničná politika chce, aby u suseda zvíťazila prozápadná
orientácia.
„Každé
naše slovo sa stáva súčasťou veľmi ostrého sporu medzi Ukrajinou, ktorú
to ťahá smerom k Rusku, a medzi Ukrajinou, ktorú to ťahá smerom k
Európskej únii,“ vysvetľoval pre TVN24 jemnejší postoj strany šéf jej
klubu v Sejme Rafal Grupiński.
Vajce na obleku
Aj
preto počas nedeľnej spomienky v meste Luck hovoril poľský prezident
Bronislaw Komorowski viac o zmierení krajín.
Koniec
koncov aj Poliaci majú svoje hriechy, napríklad povojnové vyhnanie
Ukrajincov, známe ako Operácia Visla.
Zmierenie
však nemusí byť jednoduché, čo Komorowskému hneď v nedeľu ukázal jeden
z Ukrajincov.
Poľský
prezident po prejave vychádzal z miestnej katedrály, keď mu jeden z
domácich rozpľasol surové vajce na oblek. Mladý muž mal údajne blízko k
nacionalistickej strane Svoboda.
Tomáš
Vasilko, SME, 15.7.2013