Prvé údaje o národnosti či vierovyznaní obyvateľstva

ŠÚ SR aktuálne zverejňuje druhú sadu údajov zo Sčítania obyvateľov domov a bytov 2021 - rozšírené údaje o počtoch obyvateľov až na úroveň jednotlivých obcí, údaje o veľkostných skupinách obcí, o náboženskom vyznaní, národnosti, ďalšej národnosti a materinskom jazyku.

V Slovenskej republike máme 2 890 obcí, a k 1. januáru 2021 v nich žilo 5 449  270  obyvateľov. Z hľadiska veľkostných skupín obcí najviac, až 1 463 obcí (51 %), patrí do  dvoch veľkostných skupín,  a to do skupiny od 200 do 499 obyvateľov alebo  do skupiny od 500 do 999 obyvateľov.

Súčasne až 55,8 % obyvateľov SR (3,04 milióna) uviedlo rímskokatolícke náboženské vyznanie. Z hľadiska početnosti potom nasleduje evanjelické vyznanie s 5,3 % (287-tisíc) a gréckokatolícke  vyznanie so 4 % (218-tisíc).

Druhou najpočetnejšou skupinou sú obyvatelia bez náboženského vyznania. Takmer 1,3 milióna obyvateľov ( 23,8 %osôb) uviedlo, že je bez náboženského vyznania.

Z celkového počtu trvalo bývajúcich si maďarskú národnosť uviedlo 7,75 % obyvateľov (422,1 tisíca osôb), rómsku 1,23 % (67,2 tisíca osôb), rusínsku 0,44 %,  t. j. 23,7 tisíca, ukrajinskú 0,17 % , t. j. 9,4 tisíca a českú 0,53 % (t. j. 29-tisíc osôb).

Vojtech Borecký – Pulz farieb

8. júna 2021 o 14.00 hod. bude vo výstavnej sieni SNM – Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku sprístupnená výstava maliarskej tvorby Vojtecha Boreckého pod názvom Pulz farieb.

Vojtech Borecký – umelec, pedagóg a jeden z predstaviteľov Zakarpatskej maliarskej školy sa narodil 14. novembra 1910 v obci Ubľa, okres Snina. S výtvarným umením sa mal možnosť oboznámiť už v detstve u svojho otca povolaním učiteľa, ktorý sa venoval aj maľovaniu. Po ukončení základnej školy v rodnej obci pokračoval v štúdiu na Reálnom gymnáziu (1920–1927) a Učiteľskom ústave v Užhorode (1927–1931). V Užhorode navštevoval aj večernú školu výtvarných umení pod vedením J. Bokšaja a A. Erdélyiho.

Po ukončení Pedagogického ústavu v Užhorode 12 rokov pôsobil ako učiteľ v zakarpatskooukrajinských dedinách Veľká Kopoňa a Veľký Byčkov, a tiež v meštianskej škole v Koroleve nad Tisou. Medzi tým v rokoch 1934–1936 vykonával prezenčnú vojenskú službu v českom meste Pardubice. V rokoch 1945–1964 žil a tvoril v Užhorode ako výtvarník v slobodnom povolaní. V uvedenej činnosti pokračoval aj po roku 1964, kedy sa presťahoval do ČSSR, do mesta Košice.

Z hľadiska výtvarných žánrov najväčší záujem prejavil o žánrovú maľbu, krajinomaľbu a zátišie, ale poznáme aj niekoľko portrétov a ženských aktov.

Vo svojej tvorbe sa inšpiroval pocitmi materskej a mileneckej lásky, trávením voľných chvíľ mládeže v lone prírody, pracovnou činnosťou roľníkov, pastierov oviec, pltníkov, tkáčok, drevorubačov, folklórom zakarpatskoukrajinských Huculov, krásou kvetov, krajiny Zakarpatskej oblasti Ukrajiny a východného Slovenska.

Vo farebnej skladbe autorových diel prevládajú zelené, modré, sivé, biele a červené tóny.

Charakteristickými znakmi umeleckého snaženia V. Boreckého je romantickosť, idealizácia zobrazených postáv, dynamickosť ich pohybov, eliminácia detailov, široké a smelé ťahy štetca.

Výstava, ktorá potrvá do 29. júla 2021, je výberom z celoživotnej tvorby autora. Vystavené diela pochádzajú zo zbierok SNM – Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku a Vihorlatského múzea v Humennom.

Vojtech Borecký zomrel 12. júna 1990 v Košiciach.

PeadDr. Ladislav Puškár, kurátor

Z Vyšných Čabín do slovanského sveta

V tomto roku si pripomíname 185. výročie narodenia cirkevného dejateľa, pedagóga, spisovateľa, literárneho vedca, prekladateľa, publicistu, etnografa, historika Anatolija Kralyckého (narodil sa 12. februára 1835 vo Vyšných Čabinách, zomrel 11. februára 1894 v Mukačeve). Pre niekoho osobnosti zabudnutej a znovu objavovanej, pre iného – velikána kultúrno-spoločenského života uhorských Lemkov/Rusínov. Spolu s Alexandrom Duchnovičom a Alexandrom Pavlovičom patrí do trojice najvýraznejších predstaviteľov národnobuditeľskej generácie 2. polovice 19. storočia, ktorá mala výrazný vplyv na rozvoj zakarpatsko ukrajinskej literatúry aj ukrajinskej literatúry na Slovensku. Aj keď sa jeho literárne dielo zvykne situovať do obdobia realizmu (na porovnanie, v tom čase je v plnom prúde 1. vlna slovenského realizmu zastúpená S. H. Vajanským, P. O. Hviezdoslavom, M. Kukučínom a i.), platí to len pre tematické zameranie jeho umeleckej spisby. Myšlienkovými východiskami a poetickou manierou nepresahuje romanticko-sentimentálnu ustrojenosť textov (trúchlivý tón vyvolaný neradostným sociálnym stavom svojho ľudu, mravoučné posolstvá), hlboko zakorenenú v tvorbe celej buditeľskej generácie. Z diel Anatolija Kralyckého hodno spomenúť historickú povesť Kňaz Laborec (Knieža Laborec), Pastyr u polonynach (Pastier v poloninách), Pijavica, Ne chody, Hrycju, na večornyci! a i.

A. Kralyckyj udržiaval čulé kontakty s vedúcimi osobnosťami Haličskej Rusi – Ivanom Frankom, Jakovom Holovackým, osobne sa poznal s ukrajinským filozofom a spisovateľom Mychajlom Drahomanovom. Nemenšiu pozornosť si zaslúžia Kralyckého kontakty so slovenským kultúrnym a literárnym prostredím: dovolíme si tvrdiť, že boli hlbšie a intenzívnejšie (na úrovni osobných stretnutí, etnografických a historických štúdií, publicistických prác, prekladovej tvorby atď.) než styky A. Duchnoviča a A. Pavloviča so slovenskými dejateľmi. Výnimočnú tvorivú vitalitu, erudíciu a všestrannú činnosť A. Kralyckého vysoko hodnotili a hodnotia bádatelia na Ukrajine, na Slovensku i v Čechách: Volodymyr Birčak, J. Javorskyj, František Tichý, J. Nedzeľskyj, Vasyľ Mykytas, Stepan Vidňanskyj, Dmytro Danyľuk, Jolana Holendová, Ľubica Babotová, Valerij Paďak a i. 

V literárnom fonde SNM – MUK vo Svidníku sa nachádzajú publikácie o živote a diele Anatolija Kralyckého vydané v 20. a 30. rokoch minulého storočia v Užhorode. V hlavnej kultúrno-historickej expozícii je inštalovaný osobitný panel venovaný A. Kralyckému. Na ňom sa emblematicky vyníma jeho verš Na pamiatku, vysielajúci vysoké morálne posolstvo svojmu rusínsko-ukrajinskému ľudu: 

Moj otec ruskij ďak
I mamka mni myly
V Vyšnych Čabynach
Chrestyty velily

Tam bo suť ti česny ľude
Rusky-Ukrajinci
Kotry v toj česnosty mene
Na daľše učyly. 

Jaroslav Džoganík, CSc., riaditeľ SNM – Múzea ukrajinskej kultúry 
Foto: SNM – Múzeum ukrajinskej kultúry 

Anatolij Kralyckyj

Pozvánka

Mestská rada ZRUSR v Snine

Združenie vysídlencov z vodárenskej nádrže Starina, Snina

pozývajú Vás na

Stretnutie s poéziou T. H. Ševčenka

a piesňami na motívy jeho veršov

ktoré sa  uskutoční dňa

19. marca 2017 o 15.00 hod. v  Snine

v priestoroch Domu kultúry Starina

V programe účinkujú kolektívy

zo Sninya Veľkého Berezného

                                            Vstup voľný

Ukrajinská čítanka – Ukrajina, davaj, Ukrajina

Na začátku září začala Slovenská televize vysílat unikátní dokumentární cyklus Ukrajinská čítanka, který přináší trošku jiný pohled na dění na Ukrajině, než na které jsme zvyklí z běžného zpravodajství. Hlasem našich východních sousedů tentokrát nejsou politici, ale spisovatelé. Elita současné ukrajinské literatury promlouvá v jedinečném 16ti dílném cyklu Ukrajina, davaj, Ukrajina, se kterým se již měli možnost seznámit diváci v Polsku a Česku, teď se dostává skrze veřejnoprávní obrazovky také k divákům na Slovensku.

Na celém cyklu se výrazně podílelo košické studio RTVS. Během literárního festivalu Měsíc autorského čtení v roce 2015, kde byli hosty spisovatelé a spisovatelky u Ukrajiny, kteří během celého července četli v Kulturparku, se právě s nimi točili čtyři díly dokumentární série. Pod nimi jsou podepsané čtyři velké jména současného slovenského dokumentu: Peter Kerekes, Pavol Pekarčík,Zuzana Liová a Marek Šulík.

„Je velkou zásluhou košického studia, konkrétně pana Miroslava Fedora,“ že do spolupráce tří veřejnoprávních televizí šel. Těšíme se z toho a je skvělé, že se o ukrajinské literatuře točilo právě na východě Slovenska, tedy kousek od ukrajinské hranice,“ říká k projektu Pavel Řehořík z vydavatelství Větrné mlýny, které je hlavní koproducentem projektu.

Literární cyklus Ukrajinská čítanka představuje 16 současných ukrajinských autorů, kteří se v červenci 2015 zúčastnili literárního festivalu Měsíc autorského čtení, který je největším středoevropským literárním festivalem, který do Česka, Polska, na Ukrajinu a na Slovensko přiváží přední autory jedné „hostující“ literatury.

Ukrajinská čítanka: Ukrajina, davaj, Ukrajina je dokumentární cyklus, kdy 16 předních českých, slovenských a polských režisérů vypráví příběh jednoho ukrajinského spisovatele a jeho díla. Projekt vznikl v koprodukci Větrných mlýnů a tří veřejnoprávních televizí z Česka (ČT), Polska (TVP) a Slovenska (RTVS).

Televízná premiéra 1.3. na Dvojke (RTVS)

Seznam jednotlivých dílů (autor/režisér):

Oksana Zabužko – réžia Lucie Králová

Oleksandr Irvanec – réžia Martina Malinová

Pavlo Korobčuk – réžia Jan Gogola

Petro Miďanka – réžia Filip Remunda

Halyna Kruk – réžia Marcin Bradke

Serhij Žadan – réžia Aniela Astrid Gabryel

Andrij Bondar – réžia Andrzej Jóźwik

Jurij Vynnyčuk – réžia Agnieszka Woszczyńska

Ljubko Dereš – réžia Peter Kerekeš

Artem Čapaj – réžia Marek Šulík

Larysa Denysenko – réžia Pavol Pekarčík

Hryhorij Semenčuk – réžia Zuzana Liová

Natalka Sňadanko – réžia Vladimír Morávek

Sofija Andruchovyč – réžia Pavel Řehořík

Taras Prochasko – réžia Bohdan Bláhovec

Jurij Andruchovyč – réžia J. A. Pitinský​

Jurij Andruchovyč.

Larysa Denysenko.

Serhij Žadan.

AMFITEÁTER PREŠOV

26.08.2016 14:00

Koncert v Parku, Slovensko – Ukrajina: Spolupráca naprieč hranicou

II. ročník letného festivalu ukrajinskej kultúry pod Spišským hradom

Trnava 8. júla 2016 – Spišské Podhradie sa pripravuje opäť na špeciálny festival.

V dňoch 22. – 23. júla 2016 sa uskutoční II. ročník letného festivalu ukrajinskej kultúry pod Spišským hradom. Pre návštevníkov sú pripravené kultúrne vystúpenia významných ukrajinských umelcov a sprievodné podujatia. Cieľom festivalu je priblížiť Slovákom a Ukrajincom nielen vzájomnú kultúru, ale taktiež podporiť cezhraničnú spoluprácu.

V časoch pretrvávajúcej komplikovanej situácie na Ukrajine dávame touto akciou najavo náš záujem a spolupatričnosť s občanmi žijúcimi na Ukrajine.

„Tento rok sme sa rozhodli posilniť spoznávanie kultúrnych koreňov Ukrajiny, a preto sme pridali špeciálny tanečný workshop, výtvarný workshop a čítanie ukrajinských rozprávok pre deti na Spišskom hrade. Charakter a kultúra národov sa ľahko a zrozumiteľne spoznávajú práve cez rozprávkový svet.“ hovorí Marcela Šuštiaková, projektová koordinátorka Spiš Gallery.

Festival odštartuje v piatok 22.7.2016 o 15:00  v Spišskom Podhradí  v Parku kultúry „Masterclass“ – školou tradičného ukrajinského tanca. Pokračovať budeme maľovaním na témy súvisiace s Ukrajinou a jej kultúrou. Tanečné a spevácke vystúpenia predvedú umelecké súbory z Ukrajiny, Džerelľcja Karpat a folklórny súbor z Kamenice – vokálnotanečná skupina Materynka. V sobotu od 10:00 bude festival prebiehať na Spišskom hrade, opäť workshopmi a vystúpeniami ukrajinských umelcov.

Slávnostný záver festivalu tvorí v sobotu o 17:00 koncert v Katedrále Sv. Martina v Spišskej Kapitule. „Vystúpi úžasná a krásna mezzosopranistka z Ukrajiny, Kateryna Pacher, na ktorej vystúpenie sa veľmi tešíme. Okrem operného spevu nám predvedie aj hru na svetovo ojedinelom nástroji bandura. Hra na tento nástroj je špecifická práve pre Ukrajinu. Práve Kateryna je jedna z mála umelcov, ktorá hrá na tento nástroj profesionálne“ dodáva Šuštiaková.

Festival nie je len ojedinelou aktivitou združenia, v priebehu ostatných dvoch rokov prebehli aktivity zamerané na podporu rozvíjania vzťahov k ukrajinskej téme a prepojenie rôznych mládežníckych združení. Tieto rozvojové aktivity podporujú partneri: Mesto Spišské Podhradie, Prešovský samosprávny kraj a Slovenské národné múzeum Levoča.

V prípade záujmu o bližšie informácie sa na nás kedykoľvek obráťte.

Kontaktná adresa:

Marcela Šuštiaková

projektová koordinátorka                     

Spiš Gallery

Tel.: +421 918 415 313, e-mail: sustiakova@spisgallery.sk

Občianske Združenie Spiš Gallery vzniklo dňa 23.12.2013 s cieľom podporovať kultúrne aktivity na Spiši. V priebehu ostatného obdobia zrealizovalo množstvo aktivít, ktoré pomohli rozvinúť kultúrny a turistický život pod Spišským hradom. Prehľad podujatí nájdete na www.spisgallery.sk.

Zimná tréningová hala by mala stáť do októbra

Pri aréne v Prešove vznikne prvá hokejová akadémia na Slovensku

Slávnostným poklepaním základného kameňa sa 2. mája v Prešove začala stavba na tréningovej športovej hale s umelou ľadovou plochou. Dodávateľ už nastúpil s prvou technikou, keďže celá stavba má byť ukončená za päť mesiacov - do 29. septembra. „Je to šibeničný termín, ale dá sa stihnúť,“ skonštatoval majiteľ spoločnosti Strojspiš Róbert Strmeň.

Na výstavbu tréningovej športovej haly s umelou ľadovou plochou sa združili finančné prostriedky v objeme 1,6 mil. eur z troch zdrojov. Prešovský samosprávny kraj vyčlenil takmer 597 tisíc eur a pozemky na Ulici Ľ. Podjavorinskej, kde hala bude stáť. Dotáciu vo výške 200 tisíc eur na tento účel poskytla na svojom výjazdovom zasadnutí ešte v roku 2014 vláda Slovenskej republiky. Financie vo výške 811 tisíc eur poskytne spoločnosť  KEN-EX, ktorá bude halu aj prevádzkovať.

"Bude to nová tréningová hala, ktorá nebude mať hľadisko, ale bude vybavená najmodernejšou technológiou chladenia. Bude využívať odpadové teplo jednak na vykurovanie a teplú vodu v sprchách. Môžeme touto technológiou vykurovať aj školu, prípadne bazén," vysvetlil Ján Kentoš zo spoločnosti KEN-EX, ktorá je investorom celej stavby. 

V rámci projektu budú vybudované betónové základy a betónová ľadová plocha, hala

z pozinkovanej oceľovej konštrukcie s minerálnymi stenovými panelmi, šatne, technologické objekty, parkovisko, komunikačná asfaltová plocha a tiež má byť zakúpené a osadené nepriame chladenie s využitím odpadového tepla, mantinely, klimatizácia a stroj na úpravu ľadu.  

Výber dodávateľa bol komplikovaný. Verejné obstarávanie prostredníctvom elektronického kontraktačného systému investor realizoval od decembra 2015. Postupne prebehli tri neúspešné kolá a štvrté kolo bolo uzatvorené 15. apríla. Vyhrala ho spoločnosť Strojspiš, Spišská Nová Ves s ponukou 1,3 mil. €. Práve táto firma len pred niekoľkými týždňami dokončila arénu Sršeň - nový zimný štadión v Košiciach.

"Pevne verím, že už na ďalšiu zimu bude tréningová hala hotová. Som veľmi rád, že sme združili takto peniaze. Hlavne ide o to, aby tu bola nová, ďalšia umelá ľadová plocha. Hoci to nebude veľký štadión, ale aby sa tu dalo hrať, aby to slúžilo najmä pre deti, pre dorast, samozrejme, aj pre dospelých. Pre všetkých, ktorí sa budú chcieť vyžiť v ľadovom hokeji," uviedol predseda PSK Peter Chudík, podľa ktorého tu priestor dostanú aj krasokorčuliari a rýchlokorčuliari a vznikne prvá hokejová akadémia na Slovensku.

Veronika Fitzeková

 hovorkyňa PSK

Ukrajina - Ako dokončiť Majdan?

Café Európa

Kedy: 14.03.2016 18.00 h - 19.30 h

Miesto: Wave klub, Hlavná 121, PREŠOV

Popis

Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku Vás pozýva na diskusiu pri koláčiku a kávičke s názvom "Ukrajina - Ako dokončiť Majdan?" v rámci ktorej budeme diskutovať o aktuálnej politickej situácii na Ukrajine, (ne)prebiehajúcich reformách i o vývoji vo vzťahoch s Ruskom.

Diskutovať budú:
- Alexander Duleba (SFPA)
- Valerij Kupko (Prešovská univerzita) 

Podujatie moderuje Patrik Kováč (SFPA)

Káva, čaj a koláčik je na náš účet!

gymtspo.edupage.org

Študentka Tatyana: Učarovali jej lebky

Hlina jej učarovala natoľko, že z nej dokáže vymodelovať krásne predmety. Študentka Spojenej školy T. Ševčenka s vyučovacím jazykom ukrajinským v Prešove Tatyana Pavlyuchok vyrába všetky predmety ručne a pri modelovaní nepoužíva žiadne formy.

„Venujem sa modelovaniu aj keramike, chytilo ma to asi pred rokom. Na modelovanie používam premokavú hlinu, s ktorou sa mi veľmi dobre pracuje," prezrádza usmievavá študentka 2. ročníka. Modelolovaniu sa venuje každý víkend, keď príde domov na Ukrajinu, do Užhorodu.

Ako nám prezradila, veľmi rada kreslí. „Začala som navštevovovať Základnú umeleckú školu a pán učiteľ Viktor mi ponúkol niečo nové, teda možnosť modelovať z hliny. Veľmi ma to baví," hovorí Táňa, ktorej otec je na Ukrajine akademickýmaliar. V Táninej zbierke sme našli niekoľko lebiek. A prečo práve lebky? „Mne sa to páči, je to pre mňa zaujímavé. Jedno dielo vyrábam niekedy aj desať hodín a potom sa vypáli v keramickej peci." Od riaditeľa školy Igora Andrejčáka sme sa dozvedeli, že Táňa bude mať v lete svoju prvú výstavu diel v galérii. „Som veľmi rada, lebo som s tým nepočítala. Veľmi sa teším, ale mám aj velký rešpekt a strach. Budem sa ale snažiť vytvoriť ešte ďalšie keramické diela,"prisľúbila Táňa.

                                                                                                                                                                       čítajte viac

Deň otovrených dverí na Spojenej škole T. Ševčenka

P o z v á n k a

Mesto Snina

Mestská rada ZRUSR v Snine

Mestské kultúrne a osvetové stredisko v Snine

Združenie vysídlencov z vodárenskej nádrže Starina, Snina

pozývajú Vás na Koncert kolied a vinšov

Dobrý večer, štedrý večer,

ktorý sa uskutoční dňa

10. januára 2016 o 14.00 hod

v Snine

v kinosále kultúrneho domu

SLOVENSKÉ NÁRODNÉ MÚZEUM

MÚZEUM UKRAJINSKEJ KULTÚRY

ABC – azbuka

PROGRAM pre deti 1. až 6. ročníka ZŠ

- dĺžka programu: cca 120 min.

- optimálny počet detí v skupine: cca 20

- miesto konania: SNM- MUK,

kultúrno – historická expozícia (pešia zóna)

V HOS Bardejov otvorili zaujímavú výstavu

V utorok 4.augusta 2015 v galérii Hornošarišského osvetového strediska v Bardejove otvorili výstavu dvoch ukrajinských maliarov. Sergeja Galaja Michajloviča /1971/ z mesta Chust, člena  Národnej kreatívnej asociácie "Umelec Verchoviny", riaditeľa gaslérie "Obrij", člena S 1997 - medzinárodného plenéra v Poľsku, na Slovensku, v Česku, Maďarsku a v Kórei. Mal viacero kolektívnych i samostatných výstav na Ukrajine, v Rakúsku a v Poľsku.

Druhý umelec:  Orest Tsyupko, rodák z Ľvova /1963/, člen združenia "Umelec Verchoviny", riaditeľ galérie, organizátor a vedúci medzinárodného plenéra "Hust - art", účastník medzinárodných umeleckých projektov /Slovensko, Poľsko, Maďarsko, Lotyšsko, Macedónsko/ a regionálnych výstav a plenérov.

Obaja umelci sa v Bardejove predstavujú po prvýkrát aj vďaka Emílii Kaminskej, ktorá sa s umelcami zoznámila na medzinárodných maliarskych plenéroch, ktorých sa  spolu s manželom Jozefom Kaminským, významným maliarom, zúčastňuje.

Aj napriek dovolenkovému obdobiu sa vernisáže  zúčastnilo mnoho obdivovateľov a priaznivcov umenia, ktorých potešilo vystúpenie sympatických dvojičiek Tatiany a Tamary Baňkových z Bardejova, vysokoškolských študentiek, ktoré sa publiku predstavili svojou vlastnou tvorbou, ale zaspievali aj ruskú pieseň Znaješ li ty, Maksim.

Výstava je veľmi pôsobivá, láka živosťou farieb, púta zátišiami kvetov, kytíc, krajinkami, folklórom, ale aj nevtieravými, vkusnými aktami.

Výstavu možno zhliadnuť  do 9.9.2015.

                                                                                                                        MG

Zľava: Sergej Galaj, Emília Kaminská, Jozef Kaminský Orest Tsyupko

Runinská vatra

V sobotu 1. augusta v srdciach runinčanov – ruňanciv, ako si domáci hovoria, horela symbolická vatra. Tá vatra, ten oheň hrdosti na svoj pôvod, na svoj rod, horí v srdciach i v dušiach obyvateľov tejto neveľkej dedinky v čarokrásnom prírodnom prostredí pod Ďurkovcom v Poloninách, nielen počas už tradičného festivalu ľudovej piesne „Runinská vatra“, v tomto roku to bol 21. ročník, ale počas celého roka, počas celého ich života. Aj tohto roku počet návštevníkov festivalu podstatne prevýšil počet obyvateľov obce, čo hovorí o tom, že rodáci sa radi vracajú na miesto svojho detstva, radi si v kruhu svojich blízkych, priateľov a známych pri dobrej hudbe a peknom speve pospomínajú na spoločne prežité roky nielen svojej mladosti.

Aj tohto roku, ako to už začína byť tradíciou, sa slávnosti začali v dopoludňajších hodinách slávnostnou liturgiou pravoslávnej cirkvi v kaplnke na pútnickom mieste „Tri studničky“, nachádzajúcej sa nad obcou, ktorej sa zúčastnili deviati duchovní, nielen domáci, ale aj zo susedného Poľska.   

V popoludňajších hodinách po úvodnom verši maličkej Ninky Regulovej a piesni „Daj že Bože dobryj čas“, ktorú spoločne zaspievali domáca ženská spevácka skupina „Ruňanka“ a mužská spevácka skupina Kyčera, starostka obce pán Marián Regula privítal účastníkov i hostí a potom už zneli piesne v podaní súborov zo Sninského regiónu. V programe sa predstavili: už spomínaná domáca „Ruňanka“, folklórny súbor „Beskyd“ zo Stakčína, mužská spevácka skupina „Kyčera“ zo Sniny, FS „Polonina“ z Uliča a folklórny súbor Ubľanka z Uble. Hosťami festivalu bolo vokálne duo Kamélia z Užhorodu z Ukrajiny a ľudová hudba FS Borievka z Košíc, ktorú aj tento krát, takpovediac, posilnili tri tanečné páry súboru.

Vo večerných hodinách festival pokračoval ľudovou veselicou v miestnom kultúrnom dome.

                                                                                  Michal Ivanco

nasenovinky.sk

Múzeum kultúry Maďarov skončilo na druhom mieste

V roku 2014 dominovali návštevnosťou národnostné múzeá nesúce históriu, kultúru a tradície ukrajinskej, maďarskej a židovskej menšiny.

Múzeum kultúry Maďarov v Bratislave bolo druhým najnavštevovanejším národnostným múzeom za minulý rok.

Naša krajina je známa svojou bohatou ponukou historických a múzejných pamiatok. Okrem národnej histórie môžu Slováci spoznať aj históriu, kultúru a tradície našich národnostných menšín.

Osem národnostných múzeí

Pod Slovenské národné múzeum totiž spadá osem národnostných múzeí, ktoré majú skutočne čo prezentovať. Svedčí o tom aj hodnota nákladov vynaložených na ich činnosť v roku 2014 vo výške viac ako jeden a pol milióna eur za rok.

Medzi tri najnavštevovanejšie národnostné múzea za minulý rok patria tie, ktoré sú venované ukrajinskej, maďarskej a židovskej menšine.

Svidník na prvom mieste

Slováci sa v minulom roku najviac zaujímali o ukrajinskú kultúru, ktorú si v počte viac ako 20-tisíc návštevníkov za rok prišli pozrieť do Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku.

V tomto múzeu mohli návštevníci vidieť okrem stálej expozície aj expozíciu v prírode – skanzen. V poradí druhé najviac navštevované múzeum bolo v počte takmer 12, 5-tisíca návštev za rok Múzeum kultúry Maďarov v Bratislave, ktoré pripravilo 13 výstav.

Trojicu obľúbených múzeí uzatvára Múzeum židovskej kultúry v Bratislave s 12 uskutočnenými výstavami, ktoré navštívilo takmer 11-tisíc ľudí.

Dejiny Maďarov

Múzeum kultúry Maďarov v Bratislave je zamerané na rozvoj dejín hmotnej a duchovnej kultúry Maďarov na Slovensku.

Múzeum sídli v Brämerovej kúrii na Žižkovej ulici 18 a otváracie hodiny sú v čase od 10.00 do 17.00 hodiny každý deň v týždni. Dnes už len v čiastočne zachovanom Podhradí môžete na prízemí vidieť stálu expozíciu.

Na prvom poschodí sa nachádzajú kancelárske priestory spolu s konferenčnou miestnosťou, ktorá slúži aj ako galéria.

V podzemných priestoroch sa nachádza Pivničná galéria. Organizujú sa tu výstavy s rôznou tematikou ako je výtvarné umenie, literatúra, etnografia, kultúrne dejiny a iné.

Róbert Hošták

Marián Gajdoš – Stanislav Konečný

Ukrajinská menšina na Slovensku ako objekt a subjekt politiky.

Deň priateľstva / Deň dobrosusedstva

Po ročnej prestávke sa už tento piatok, 15. mája, opäť uskutoční Deň priateľstva/Deň dobrosusedstva na hraničnom priechode Ubľa - Malyj Bereznyj,
na ktorý Vás srdečne pozývame.

Program i počet hostí bude hodne obmedzený a všetko sa uskutoční len na slovenskej čast hranice - v budove cestného colného hraničného priechodu Ubľa.
Program sa začne o 10.00 h a cca o 10.30 h sa budú podpisovať protokoy o spolupráci medzi ukrajinským a slovenskými regiónmi.

Plánovaný program stretnutia v zmysle pozvánky:
09:30 – 10:00  príchod účastníkov podujatia
10:00 – 10:30 otvorenie podujatia
10:30 – 12:00 slávnostný akt podpísania Protokolov o spolupráci a stretnutie partnerov
12:00 – 12:30 záver podujatia

V prípade záujmu zorganizujeme priamo na mieste improvizovaný brífing s najvyššími predstaviteľmi.

Zástupcovia jednotlivých regiónov:
1,generálna konzulka Slovenskej republiky v Užhorode –Janka Burianová
2,gubernátor Zakarpatskej oblastnej štátnej administrácie - Vasiľ Ivanovič Gubaľ
3,predseda PSK – Peter Chudík
4,predseda Zakarpatskej oblastnej rady - Vladimir Chubirko
5,predseda KSK – Zdenko Trebuľa
6, poslankyňa PSK - Sirková Nadežda
7,primátor mesta Michalovce - Viliam Zahorčák
8,primátor mesta Sobrance – Pavol Džurina

Vzhľadom na skutočnosť, že stretnutie sa uskutoční na Slovensku, nie je potrebné špeciálne nahlasovať čísla pasov.


Veronika Fitzeková
hovorkyňa PSK

Tlačové oddelenie
Kancelárie predsedu PSK

Pozvánka

28.04.2015

www.airportkosice.sk

České aerolínie spoja Košice s Kyjevom novou pravidelnou linkou

Novú pravidelnú linku medzi Košicami a Kyjevom zavedú od polovice mája České aerolínie. Košice tak vďaka tomu dostanú ďalšie priame letecké spojenie do európskej metropoly, prvé smerom z/do východnej Európy. Lety medzi Košicami a Kyjevom budú České aerolínie prevádzkovať štyrikrát týždenne, s odletmi v pondelok, štvrtok, piatok a v nedeľu o 23:55. Na spoje bude spoločnosť nasadzovať moderný Airbus A319 s kapacitou 144 sedadiel. Predaj leteniek na novú linku ČSA začne zajtra, prvý let z Košíc do Kyjeva je naplánovaný na 18. mája 2015.

Linku do Kyjeva budú České aerolínie operovať podľa vzoru úspešných spojov Praha – Bratislava – Košice či Praha – Hamburg – Göteborg, tzn. v smerovaní Praha – Košice – Kyjev a späť. Cestujúci z Prahy do Kyjeva alebo v opačnom smere nebudú musieť počas zastávky v Košiciach z lietadla vystupovať. Po krátkom polhodinovom medzipristátí, počas ktorého budú vybavení vystupujúci a noví – nastupujúci – cestujúci, bude spoj pokračovať na druhom úseku z Košíc do Kyjeva alebo späť do Prahy.

Nová linka medzi Košicami a Kyjevom a jej napojenie na lety medzi Prahou a Košicami umožní Českým aerolíniám vo vybraných dňoch nasadiť na priame spoje medzi Košicami a Prahou rýchlejší stroj Airbus A319 namiesto turbovrtuľového lietadla typu ATR, bežne používaného na tejto krátkej trati. Nasadzovaný Airbus A319 bude operovať v konfigurácii cestovných tried Economy a Business. V triede Business České aerolínie svojim klientom servírujú občerstvenie pripravované podľa konceptu a pod dohľadom šéfkuchárov renomovanej siete reštaurácií Zátiší Group. Členom vernostného programu OK Plus Českých aerolínií spoločnosť udelí o 100 % viac míľ za každý let absolvovaný na novej linke medzi Košicami a Kyjevom.

Ceny leteniek na novej linke začínajú na úrovni 69 EUR za jednosmernú a 143 EUR v prípade spiatočnej letenky vrátane všetkých poplatkov. Letenky bude možné zakúpiť od zajtra v celej distribučnej sieti Českých aerolínií a ich partnerov, tzn. na webových stránkach spoločnosti na www.csa.cz alebo www.czechairlines.sk, na Kontaktnom centre a v predajných kanceláriách ČSA, ale tiež prostredníctvom cestovných kancelárií, agentúr a predajcov leteniek.

„České aerolínie prinášajú do Košíc dve novinky: priame letecké spojenie Košíc s Kyjevom a vďaka nasazdovanému lietadlu Airbus A319 vo vybraných dňoch aj vylepšené, rýchlejšie spojenie do či z Prahy,“ uviedol Ján Tóth, riaditeľ Českých aerolínií pre Obchod a marketing. „Medzi Košicami a Kyjevom pozorujeme rast dopytu po priamej leteckej doprave, medzi obomi mestami existuje čulá obchodná výmena, v ktorej vidíme rastúci potenciál pre leteckú dopravu. Pevne veríme, že ekonomická situácia na Ukrajine sa bude zlepšovať. Zároveň sme presvedčení, že priame letecké spojenie Košíc s Kyjevom bude mať pozitívny dopad na ďalší rozvoj obchodných vzťahov medzi Slovenskom a Ukrajinou.“, dodal Tóth.

Karl Dandler, výkonný riaditeľ a predseda predstavenstva letiska Košice: “Nové letecké spojenie Košice – Kyjev je potvrdením toho, že letisko Košice sa stáva skutočnou vstupnou bránou na východné Slovensko. Po Prahe, Bratislave, Viedni, Londýne, Miláne a Sheffielde  bude Kyjev siedmym európskym mestom, s ktorým majú Košice priame letecké spojenie. To otvára nové horizonty pre medzinárodnú spoluprácu v obchode a cestovnom ruchu. Ďakujeme nášmu dlhodobému a spoľahlivému partnerovi Českým aerolíniám, že s nami zdieľajú dôveru v potenciál mesta Košice a región východného Slovenska.”

Richard Raši, primátor Košíc: “V týchto dňoch v Košiciach vrcholia Dni Ukrajiny a Slovensko – Ukrajinské biznis fórum. Letecká linka Košice – Kyjev dáva týmto podujatiam a ich potenciálnemu pokračovaniu úplne nový zmysel. Priame letecké spojenie vytvára mimoriadne silné predpoklady pre ďalší rozvoj cezhraničnej spolupráce v oblasti priemyslu, IT sektora, kultúry a cestovného ruchu a zintenzívňuje postavenie Košíc ako vstupnej brány do Európskej únie pre našich ukrajinských partnerov.”

Renáta Lenártová, viceprimátorka Košíc a predsedníčka predstavenstva Košice Turizmus: “V priebehu minulého roka navštívilo Slovenskú republiku vyše 55 000 ukrajinských turistov. Vďaka leteckému spojeniu Košice – Kyjev s Českými aerolíniami môže toto číslo v roku 2015 výrazne narásť a touto cestou pozývam ukrajinskú verejnosť, aby prišli objaviť naše krásne mesto a celé východné Slovensko.”

Zdenko Trebuľa, predseda Košického samosprávneho kraja: “Priame letecké spojenie Košice – Kyjev je vynikajúcou správou, a to nielen vzhľadom na historické a geografické väzby medzi východným Slovenskou a Ukrajinou, ale aj vzhľadom na príležitosti, ktoré sú pred nami. Medzinárodná spolupráca je šancou pre obe krajiny a verím, že vďaka leteckej linke Košice – Kyjev bude náš región jedným z hlavných ťahúňov tejto spolupráce.”

Aktuálna ponuka spojov ČSA z Košíc

Z Košíc České aerolínie v súčasnosti vybavujú 18 letov týždenne. V ponuke ČSA sú priame spoje do Prahy, a to 11-krát týždenne: denne okrem stredy a nedele ranná frekvencia a denne okrem soboty popoludňajšie lety. Do Bratislavy ČSA ponúkajú 6 spojov týždenne: v pondelok, stredu a v piatok ranné aj večerné frekvencie, ktoré je možné tiež využiť ako alternatívne spojenie do Prahy.

P O Z V Á N K A

Srdečne pozývame Vás na slávnostnú akadémiu venovanú  Tarasovi Ševčenkovi a Ľudovitovi Štúrovi

09.04.2015

Humenský Korzár

V Humennom po 40 rokoch končí ukrajinská národnostná škola

Jediná národnostná škola v regióne bude od nového školského roka minulosťou. Ortieľ vyradenia Základnej školy s materskou školou internátnej s vyučovacím jazykom ukrajinským zo siete škôl jej podpísali humenskí poslanci na ostatnom rokovaní mestského zastupiteľstva. Dôvodom je nízky počet žiakov a dlhoročné problémy s financovaním školy.

HUMENNÉ. Poslanci odhlasovali tiež vyradenie Školskej jedálne pri Materskej škole Družstevná. Škôlkarom budú stravu dovážať.

Umieráčik začal národnostnej škole zvoniť už na sklonku roku 2013, kedy poslanci súhlasili s presťahovaním školy, okrem internátu a materskej školy, do priestorov Základnej školy Kudlovskej.

Vedeniu, rade školy i rodičom sa to nepáčilo a správne v tom videli začiatok likvidácie. Nepomohli ani snahy zmeniť názov z ukrajinského jazyka na rusínsky.

Čísla sú zlé

Škola, ktorá otvorila svoje brány v roku 1975, dlhodobo zápasí s poklesom počtu žiakov. Kým v školskom roku 2003-2004 ju navštevovalo 179 žiakov, v tomto školskom roku ich je len 47. Do prvého ročníka sa neprihlásil nik a od nového školského roku je predpoklad, že by do lavíc zasadlo len 30 detí.

„Je to hranica, ktorá nás donútila konať,“ povedala vedúca odboru školstva mestského úradu Ľubica Burešová.

Škola je podľa jej slov dlhodobo v zlej finančnej situácii. „Na pokrytie základných nákladov na mzdy a prevádzku jej nepostačuje rozpočet, ktorý je  schvaľovaný ministerstvo školstva na prenesené kompetencie  a tiež rozpočet na originálne kompetencie, teda dotácia  pre školský klub detí a školský internát. Rozhodujúcim faktorom pre výšku rozpočtu je počet žiakov, ktorý každoročne klesá,“ uviedla v dôvodovej správe.

Kým v roku 2009 bolo treba školu dofinancovať 14 177 eurami na prenesených a originálnych kompetenciách, v roku 2014 to už bolo 57 969 eur. Za ostatných šesť rokov sa táto čiastka vyšplhala na 264 559 eur.

Ostane len materská škola

Neudržateľný z finančného hľadiska je aj školský internát. K prvému septembru 2015 by v ňom malo bývať len desať žiakov, čo je z hľadiska celodennej prevádzky neefektívne. Potreba na dofinancovanie by stúpla na približne 10 000 eur.

„Na základe  daných skutočností bude potrebné v roku 2015 spolu dofinancovať školu vo výške 81 787 eur,“ uviedla Burešová v správe.

Zo siete sa k 31. augustu tohto roka vyradí tiež školský klub i výdajná školská jedáleň.

Ako jediná ostane fungovať materská škola. Vedenie mesta zdôraznilo, že prestavbou internátu či zriadením elokovaného pracoviska sa školu snažilo zachrániť.

Poslanci volali po komplexnosti

Poslanci Jozef Babják (SDKÚ-DS, Sieť) a Mária Cehelská (SOĽ) sa domáhali komplexného posúdenia stavu materského i základného školstva v meste. Niektorí poslanci sa zaujímali o ďalšie využitie budovy internátnej školy a o pokračovanie výučby ukrajinčiny.

Podľa slov primátorky Jany Vaľovej (Smer) by mali byť budovy využité naďalej na školské aktivity.

Ak bude po zistení u zákonných zástupcov žiakov záujem o ukrajinčinu potvrdený, tento jazyk sa na nástupníckej škole bude vyučovať.

V Banskej Bystrici spoločne rokovali zástupcovia rusínskej a ukrajinskej národnostnej menšiny

Zástupcovia rusínskej a ukrajinskej národnostnej menšiny 26.3.2015 v Banskej Bystrici diskutovali o otvorených otázkach a vzájomných vzťahoch oboch národnostných menšín. Ich zástupcovia sa stretli na pracovnom rokovaní za prítomnosti splnomocnenkyne vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny Márie Jedličkovej a riaditeľky Kancelárie Úradu splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny Aleny Kotvanovej.
 
Výsledkom rokovania o spoločných témach týchto dvoch menšín bola formulácia spoločných záverov. Prítomní zástupcovia oboch národnostných menšín sa zhodli na potrebe:

- prijať zákon o národnostných menšinách,

- zastaviť asimiláciu príslušníkov národnostných menšín,

- vyvíjať úsilie s cieľom zachovania cyrilometodských cirkevných tradícií,

- venovať úsilie v prospech regionálneho rozvoja v oblastiach osídlených príslušníkmi  oboch národnostných menšín,

- vyvíjať spoločné úsilie o zachovanie požívania cyriliky v oblasti výchovy a vzdelávania,

pokračovať vo vzájomnej komunikácii o nastolených témach.

Úrad splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny považuje dnešné stretnutie za prínosné najmä v  zintenzívnení dialógu medzi národnostnými menšinami, pretože práve takéto stretnutia napomáhajú vzájomnému porozumeniu  a spolupráci jednotlivých národnostných menšín.

Správa

Prof. Mykola Riabčuk, publicista, literárny kritik, prekladateľ

a predseda PEN klubu Ukrajiny

Od „zamatovej“ revolúcie k „euromajdanu“ (pre) rozmyslenie východoeurópskej skúsenosti *

Vážené dámy a páni, milí kolegovia!

     Najprv mi dovoľte poďakovať sa za pozvanie, za možnosť vystúpiť na tomto príjemnom podujatí a v tejto príjemnej spoločnosti a taktiež za príležitosť pripomenúť si trochu pozabudnutú slovenčinu, ktorú som ovládal pred štvrťstoročím lepšie, než dnes, keď som dokonca prekladal do ukrajinčiny brilantnú poéziu Milana Rúfusa.

     Najviac som Vám však povďačný, že ste prejavili záujem o moju krajinu, ktorá práve dnes ako nikdy predtým potrebuje vašu pozornosť a pochopenie. Desiatky európskych intelektuálov, ako som si všimol, vyzývajú ostatných „pochopiť“ Rusko, „pochopiť Putina“, ale pritom nikto z nich sa akosi nesnaží pochopiť Ukrajinu, ktorá obhajuje svoju slobodu a nezávislosť práve pred tým istým a od toho istého Putina a od toho istého Ruska. 

     Ukrajina ruší samozrejme pokoj Európanov, ich samozrejmé psychické pohodlie presne tak, ako celé 19.storočire narušovalo rozdelené Poľsko, ako ho rušila po Jalte východná Európa, ako ho rušilo Československo okupované sovietmi po roku 1968. O tom všetkom sa dôkladne a nadčasovo pokúšal hovoriť a pripomínať Európanom v svojich článkoch pod názvom Tragédie strednej Európy Milan Kundera.

      Samotnou svojou existenciou, svojím zúfalým odporom voči ruskej agresii Ukrajina pripomína, že na celom svete je okrem geopolitiky aj etika a že Európska únia je  jednotou nielen záujmov, ale aj hodnôt, ktoré tak šialene nenávidí kremeľský vodca a ktorého Európania sa snažia „pochopiť“. Tých hodnôt, ktoré tak zúfalo a často aj vlastnými životmi bránia Ukrajinci. Tí Ukrajinci, ktorých, ako sa zdá, pochopiť netreba. 

       Európania, ako som si všimol, nenazývajú veci pravými menami, pretože sa tak omnoho ľahšie uniká od nepohodlného rozhovoru o hodnotách a tiež o morálnej voľbe, ktoré sú následne voľbou politickou. Takými sú napríklad sankcie voči krajine agresora, ktoré môžu štvrtinu percenta znížiť zisky samotnej Európskej únie a tak znížiť ročný príjem občana o niekoľko - násť eur ročne. Toto je však skutočne neporovnateľná cena za životy Ukrajincov, ktorí umierajú každý deň na rusko-ukrajinskom fronte.

       Keď Európanom hovoríte o ruskej agresii, oni hovoria, že je to skutočná občianska vojna, pretože medzi ruskými nájomnými vojakmi v Donbase sú aj občania Ukrajiny. Keď im hovoríte, že sa Rusko správa ako krajina banditov (rouge state), odkazujú vám, že aj Amerika sa nespráva oveľa lepšie. Keď im hovoríte, že tí „démonickí ukrajinskí nacionalisti“ na rozdiel od ultrapravicových síl v krajinách Európskej únie v posledných

––––––-

* Prednáška bola prednesená 10.12.2014 učiteľom a študentom Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v rámci Visegrad Fund – Stredoeurópske štúdiá, ktorá sa stretla s veľkým ohlasom.

voľbách na Ukrajine nedosiahli ani potrebnú 5% hranicu zvoliteľnosti do parlamentu, odkazujú vám, že aj tak v Ukrajine dominujú ultranacionalisti, pretože o tom každý deň presvedčivo a neustále hlása ruská televízia po celom svete.

       Asi pred dvoma mesiacmi  obyvatelia Charkova zvrhli obrovský pomník Lenina na hlavnom námestí. A ihneď po tomto akte vzorná agentúra Associated Press rozhlásila po celom svete, že „in the second-laegest Ukrainian city, Kharkiv, nationalists tore down an enormous statue of Vladimir Lenin“ a že po celej Ukrajine  „poeple have torn down statues to the former Communist leadr in a symbolic display of anti-Ruissian     sentiment (preklad: v druhom najväčšom meste v Ukrajine, v Charkove, nacionalisti zhodili obrovskú sochu Vladimíra Lenina a po celej Ukrajine jej obyvatelia váľajú sochy bývalého komunistického vodcu ako symbol vyjadrenia antiruského sentimentu“). Čo vonkoncom nie je pravda.

      Pred 25 rokmi revolučné masy odstraňovali pomníky komunistických vodcov po celej východnej Európe. Ale vtedy a tam to však robili výlučne demokrati, na Ukrajine to však môžu robiť iba „nacionalisti“ a nie demokrati. V stredoeurópskom priestore bolo odstraňovanie pomníkov výrazom antitotalitných nálad, ale v Ukrajine je to výlučne vraj „protiruské“. Opäť musím povedať, že to nie je pravda.

        Zvykol som si už na dvojaký prístup k Ukrajine zo strany západných Európanov, ale podobne predpojatý postoj zo strany východoeurópskych susedov bol pre mňa, priznám sa, prekvapením. A tak, keď sa onedlho po zvrhnutí Janukovyča na mňa obrátila jedna novinárka z Prahy a opýtala sa ma, či v Kyjeve bola naozaj revolúcia a nie iba obyčajný puč, nezdržal som sa:

       - A čo bolo u vás v Prahe v roku 1989, - opýtal som sa nahnevane, - revolúcia, alebo puč?  

Tá sa zarazila. Neviem dodnes, či sa jej moje porovnanie euromajdanu so „zamatovou revolúciou“ zdalo veľmi jednoduché a samozrejmé, alebo naopak, bláznivé a blúznivé.

       A teraz o niečom inom:

       Sloboda „proti“ niečomu a sloboda „pre“ niečo

       Všetky revolúcie sú si podobné tým, že sa snažia kardinálne, od základu zmeniť  spoločenské zriadenie, revidovať ustálené politické, ekonomické a právne vzťahy, nahradiť to, čo sa nepodarilo najaktívnejšej časti obyvateľstva. Všetky východoeurópske  revolúcie  boli odpoveďou vtedajších spoločností na tri vzájomne prepojené problémy:

1/ na ekonomickú situáciu a čoraz viac pociťovanú neschopnosť komunistických režimov zabezpečiť materiálne potreby pre svojich obyvateľov,

2/ na politickú represiu komunistických režimov a ich nevôľu vytvoriť pre najaktívnejšiu, najkreatívnejšiu, najpodnikavejšiu a najviac slobodne cítiacu a mysliacu skupinu obyvateľstva optimálne podmienky pre ich sebarealizáciu a nakoniec

3/ na koloniálnu či polokoloniálnu závislosť miestnych režimov a teda celých spoločenstiev od centra Moskvy.

      Všetky tieto problémy sa dajú zhrnúť do jednej, charakteristickej pre východnú Európu výzvy: uskutočniť neodkladnú modernizáciu, teda realizovanie celého radu systémových reforiem s cieľom zabrzdiť historické zaostávanie krajín tohto priestoru od slobodnejších, bohatších a demokratickejších krajín Západu.   

     Všetky východoeurópske revolúcie boli bezpochyby demokratické, ale ich liberálny komponent  bol čiastočne obmedzený. Revolúcie realizovali koalície liberálov, socialistov, konzervatívcov, anarchistov, klerikálov, populistov a nacionalistov najrôznejšieho zafarbenia. Tieto koalície sa museli nevyhnutne rozpadnúť akonáhle zmizol spoločný nepriateľ a každý sa musel zamyslieť nad vlastnou slobodou „pre niečo“ nielen proti niečomu“ .

     Toto všetko sme si všimli len nedávno počas ukrajinskej revolúcie, ktorá sa snažila zachrániť budúcnosť krajiny pred regionálnymi „dejateľmi“, ktorým sa podarilo počas niekoľkých rokov uzurpovať moc, rozkradnúť všetky zdroje a odovzdať susedom svoju suverenitu – posledný zdroj, ktorý ešte nebol rozkradnutý úplne a do konca. A zatiaľ čo onen gang kradol, mučil, zabíjal na Majdane aktivistov, vysokopostavení západní experti hovorili niečo vo svojich tolkschov o „Pravom sektore“, o antisemitoch – banderovcoch a o hrozbe fašistického nacionalizmu v Ukrajine a pod. 

     Aj teraz dostávam zo Západu otázky typu: Aký veľký vplyv majú na vaše zbrojné sily radikálni nacionalisti? Je pravda, že celá Národná garda je vlastne Pravý sektor? Prečo nedovolíte Rusom v Ukrajine používať svoj jazyk a pod.?

     A ja im trpezlivo vysvetľujem, že v Ukrajine nie je problém s používaním ruského jazyka, ale za to je veľmi vážny problém s používaním ukrajinského jazyka. O tom sa môže presvedčiť každý sám, keď prejde z Ľvova do Donecka, alebo opačne. Vysvetľujem, že Rusko s nami vedie nevyhlásenú vojnu, keď je časť ukrajinského územia okupovaná ruskými nájomnými vojakmi a že v tejto situácii má názory týchto ruských vojakov zaujímajú tak málo, ako ich zaujímajú otázky umenia a sexuálnej orientácie. Vojaci sú u nás rovnako ako všade inde pod prísahou a majú svoje povinnosti. Svoje názory vyjadrujú v parlamentných a prezidentských voľbách. Vo voľbách, v ktorých, pripomínam opäť, na celom svete preslávení ukrajinskí „ultranacionalisti“ nedosahujú ani potrebných 5% - hranicu zvoliteľnosti do parlamentu.

Tretí pokus o ...

    Ukrajinská revolúcia mala veľa úloh a hybných síl, ale bola to predovšetkým revolúcia hodnôt. Bola odporom strednej vrstvy, strednej triedy, akejsi súčasnej triedy „buržoázie“ proti oligarchickému kvázi feudalizmu. Takmer dve tretiny protestujúcich mali podľa sociologického prieskumu vysokoškolské vzdelanie. Ich priemerný vek bol 37 rokov. Ich bežným  hovorovým jazykom bola ukrajinčina a ruština, boli z rôznych regiónov a etnických skupín, ale prevažovali etnickí Ukrajinci, Ukrajinci zo západnej Ukrajiny a Kyjevčania.

      Majdan (námestie) bol ešte jedným pokusom doviesť až do konca neukončenú východoeurópsku revolúciu z roku 1989. Tú istú, ktorá zásadne zmenila tvár strednej Európy a Pobaltia, ale na Balkáne a v postsovietskych krajinách priniesla iba polovičné výsledky. Na Balkáne sa tieto výsledky podarilo čiastočne zlepšiť za pomoci Západu, ale v postsovietskych krajinách, až na niektoré výnimky, ich zničila postkomunistická nomenklatúra a jej spojenie (hybrid) s kriminálnymi svetom v podobe tzv. oligarchie. Rok 1991 ukázal silu aj slabosť ukrajinskej spoločnosti, ktorá bola pripravená podporiť nezávislosť v referende, ale nebola pripravená v prezidentských voľbách radikálne r o z o t n ú ť všetky zväzky so sovietskou minulosťou a vydať sa stredoeurópskou, a nie postsovietskou cestou.

     Ukrajinská spoločnosť musela prejsť celú dekádu úpadku, sklamaní a atomizácie skôr, než vstúpila do novej etapy občianskej mobilizácie cez katalyzátor tzv. „kučmizmu“ (L.Kučma – bývalý prezident Ukrajiny (1994-2005) a delegitimizáciu vtedajšej vlády. Oranžová revolúcia v roku 2004 bola druhým pokusom Ukrajincov skončiť s postsovietskym dedičstvom a preorientovať krajinu ako celok na Európu smerom k vláde práva a zákonnosti, k efektivite inštitúcií, k liberálno-demokratickej praxi a jej procesom. Ukrajincom sa však opäť nepošťastilo. Sčasti kvôli ničotnosti a obmedzenosti jej lídrov, ktorí celú revolučnú energiu premárnili v malicherných osobných hádkach a sporoch namiesto inštitucionálnych reforiem a sčasti aj kvôli vlastnej nezrelosti a neskúsenosti. Občianska spoločnosť sa však ukázala dostatočne silnou a organizovanou, aby ochránila vlastný výber (voľbu) demokracie, nie však natoľko silnou a odhodlanou, aby dokázala prinútiť vládu pracovať po novom a inak.

         Tretí pokus sa začal pokojne ako Euromajdan, ale dosť rýchlo sa zafarbil násilím, ktoré vyvoláva podobnosť s povstaním v Rumunsku proti Ceaușescovi, ale už menej podobnosti so zamatovými, resp. nežnými revolúciami vo východnom Nemecku, Československu a v Kyjeve v roku 2004. Pád režimu a vytvorenie vlády sa označovali viac ako začiatok, než koniec trvalého a bolestného procesu transformácie – faktického zrútenia celého systému. Krajina vstúpila do nového života s rozkradnutou štátnou pokladnicou, s astronomickými dlhmi, zruinovanou ekonomikou a beznádejne skorumpovanými inštitúciami, z ktorých najväčšiu degradáciu zaznamenalo súdnictvo a justičné či policajné zložky Ukrajiny. 

     Namiesto toho, aby sa vláda sústredila na tieto otázky a problémy, musela riešiť celkom iné, a síce eliminovať ruskú agresiu v Kryme a v Donbase, čeliť provokáciám v iných regiónoch, hľadať adekvátne riešenia a odpovede na obrovský tlak propagandy, diplomacie a ekonomiky zo strany silnejšieho a neporovnateľne lepšie pripraveného suseda. Ukrajina nikdy nebola v takej zložitej situácii počas celého obdobia svojej nezávislosti. Ale zároveň nikdy nemala toľko ľudí, ktorí by tak aktívne obhajovali výber (voľbu) Európy.

        Voľba

     Je ťažké robiť v tejto chvíli nejaké krátkodobé prognózy, ale naopak dlhodobá tendencia je jasná. Ukrajinský ťah (drajv) na západ je neodvratný z viacerých príčin. Jedna z nich je geopolitická, ba v istom zmysle existenčná. Ukrajina ako samostatný projekt, z politického hľadiska ako národ, nemá žiadny dôvod, žiadny zmysel a ani šancu existovať v rámci Ruska, alebo akéhokoľvek zväzu s ním a pod jeho vedením. Všetka ruská svojbytnosť je založená na perverznej viere, že Ukrajinci nie sú osobitným národom, ale len provinčným druhom Rusov, len akýmsi provinčným bratrancom, nie nebezpečným, ale hlúpučkým, a preto ho musí starší brat neustále kontrolovať, dávať naň pozor a z času na čas ho aj dobrosrdečne kopnúť. Ukrajinci v takejto situácii nemajú inú voľbu. Môžu sa rozplynúť v ruskom superetniku a tým potvrdiť ruské proroctvo, ktoré si vymysleli o ich jedinečnosti, alebo sa vzdialiť od Ruska čo najskôr.

     Druhá príčina je civilizačná, spätá s neodkladnou potrebou modernizácie, ktorá je nemožná pod patronátom zaostalého, autoritatívneho a bezhranične skorumpovaného Ruska, ale naopak možnej a chcenej celkom určite v rámci EÚ, ako to dokazuje celkom jasne skúsenosť s ostatnými západnými postkomunistickými susedmi. Hodnotový posun v ukrajinskej spoločnosti je výsledkom modernizačných procesov a súčasne ich hybnou silou. Celosvetový prehľad hodnotových orientácií (World Values Survey), ktorý  sa uskutočňuje periodicky vo všetkých krajinách sveta, ukazuje ich posun aj v Ukrajine za ostatné desaťročie, a síce od tzv. „hodnôt prežívania“ (survival values) k „hodnotám sebavyjadrenia“(self-expression values). Tento posun je obzvlášť výrazný medzi ľuďmi  

s vyšším vzdelaním. Odmieta na jednej strane paternalistický prístup „homo sovietikusa“, ktorý je konformne orientovaný na zachovanie statusu quo, teda na nejaký „pochybny“ (zlý) mier“ ako jedinej alternatívy k tzv.“dobrej vojne“ a súčasne neochotného prijať akúkoľvek zmenu, ktorá v jeho vedomí znamená iba zmenu k horšiemu, a na druhej strane tento posun znamená nárast strednej (kreatívnej, tvorivej) triedy, ktorá sa stavia k otázkam spoločenských zmien pozitívne a snaží sa na nich vplývať, alebo ich priamo iniciovať.

    Nakoniec je ešte jeden demografický činiteľ, ktorý robí z ťahu Ukrajiny na západ neodvratný proces. Všetky sociologické prieskumy ukazujú veľmi silnú koreláciu medzi vekom respodentov a ich prozápadnej orientácie. Čím sú ľudia mladší, tým sú (štatisticky) prozápadnejší, pričom sa korelácia, hoci rôznej intenzity, vyskytuje vo všetkých regiónoch Ukrajiny a vo všetkých jazykových a kultúrnych skupinách.

     Ak sa pozrieme na ukrajinskú revolúciu ako na udalosť hodnotovo opodstatnenú a motivovanú, ľahko si všimneme, že základné rozdelenie v krajine nie je medzi východnou a západnou Ukrajinou, medzi Rusmi a Ukrajincami, či medzi rusofilmi a ukrajinofilmi. Základný rozdiel je ideologický, hlavne hodnotový, lebo každá ideológia má svoj nepopierateľne hodnotový rozmer. A v tom zmysle vidíme čoraz väčší rozdiel medzi Ukrajinou so svetonázorom sovietskym a postsovietskym, euroázijským a európskym, medzi Ukrajinou podriadených obyvateľov jednému vodcovi a Ukrajinou iniciatívnych aktívnych občanov. Všetky ďalšie rozdiely sú podružné, druhotné vo vzťahu k hlavnému, štatisticky s ním korelujú, ale nie určujú ho.

       Výzva a šanca

     Ruská invázia bola katalyzátorom, ktorý dramaticky ukázal tento základný identifikačný rozdiel a donútil veľkú časť politicky nevyhraneného obyvateľstva, predovšetkým hovoriaceho po rusky, urobiť neľahký a jednoznačný výber (voľbu) medzi občianskou lojalitou k Ukrajine a zostatkovou kultúrnou patričnosťou k postsovietskemu mýtickému slovanskému svetu.  

    Ruská agresia, na prvý pohľad iracionálna, zodpovedá vnútornej logike putinizmu a medzinárodnej politike Kremľa. Európska, zmodernizovaná Ukrajina môže byť pre putinizmus ako špecifická forma autoritatívnej ideológie a pre ruské impérium identity ako špecifického súboru „domoderných“ hodnôt a smerov smrteľnou ranou. Ukrajina je v istom zmysle tým pomyselným vajcom (známym z ľudovej slovesnosti), v ktorom je ukrytý večný život draka. Nie je vylúčené, že večný život Európy je ukrytý rovnako tam

(vo vajci), len nie je jasné, či hlboko schrőderizovaní politici Európskej únie sú schopní tento fakt pochopiť.

Slovensko-ukrajinská spoločnosť v Bratislave

Hudobno-dramatický súbor T. Ševčenka

v Bratislave

Vás pozývajú na

Večer duchovných a ukrajinských ľudových piesní

Veľvyslanectvo Ukrajiny v Slovenskej republike

Slovensko-ukrajinská spoločnosť

Súbor Tarasa Ševčenka pri Dome kultúry Ružinov Cultus, Bratislava

Vás pozývajú na seminár

Ukrajina po  voľbách

Seminár sa bude konať 20. novembra 2014 o 18.00 hod. v Dom kultúry Ružinov (malá sála).

15.11.2014

teraz.sk

Ukrajina veľmi oceňuje rozhodnutie SR zabezpečiť reverzný tok plynu

"Máme naplnené zásobníky, vieme dostať na Slovensko plyn zo Západu cez reverzný tok. Máme dnes už aj severo-južné slovensko-maďarské prepojenie," uviedol premiér Robert Fico.

Bratislava 15. novembra (TASR) - Ukrajinská strana veľmi oceňuje rozhodnutie Slovenska zabezpečiť reverzný tok plynu. Uviedol to dnes podvečer premiér Robert Fico (Smer-SD) v Bratislave na Úrade vlády SR po stretnutí s prezidentom Ukrajiny Petrom Porošenkom.

Na Ukrajine sa, podľa predsedu vlády SR, v otázke dodávok plynu už prijali vážne rozhodnutia. "Bola splatená časť dlhu voči Gazpromu, bola urobená dohoda o cene plynu na nejaké obdobie a aj do budúcnosti. V tomto okamihu nie sú nejaké znaky toho, že by malo dôjsť k ohrozeniu dodávok, ale sme pripravení aj na vypnutie plynu na nejaké obdobie, napriek tomu, že by nás to stálo nejaké peniaze," spresnil.

"Máme naplnené zásobníky, vieme dostať na Slovensko plyn zo Západu cez reverzný tok. Máme dnes už aj severo-južné slovensko-maďarské prepojenie," podotkol predseda vlády SR. Prerušenie dodávok plynu by podľa neho bola však 'veľká škoda', pretože by sa opäť zvýšilo napätie v regióne.

"Hodnotili sme taktiež celkovú bezpečnostnú situáciu, predovšetkým vo východnej časti Ukrajiny. Ubezpečil som pána prezidenta, že sme rovnako pripravení ako krajina poskytnúť Ukrajine všetky skúsenosti, ktoré máme z integračného procesu pri vstupe do EÚ, kedy sme urobili aj chyby, aj sa urobili dobré veci. Každý kto je múdry sa poučí z chýb iných - v tomto duchu chceme spolupracovať," priblížil Fico.

"Najaktuálnejšia vec teraz, na ktorú všetci čakáme, je to, ako na Ukrajine dopadnú koaličné rokovania a kedy bude zostavená vláda, aby sme mohli okamžite začať s touto novou ukrajinskou vládou komunikovať," poznamenal.

"Ponúkol som pánovi prezidentovi, že krátko potom, ako vznikne nová vláda na Ukrajine, by som bol veľmi rád, keby podobne ako to bolo v prípade Maďarska alebo Českej republiky, sme mohli urobiť na hraniciach spoločné zasadnutie kabinetov, ukrajinského a slovenského, pretože na to, že sme susedia, nie sú naše vzťahy také intenzívne. Bude treba naštartovať tieto veci práve rokovaním príslušných ministrov, ako aj celej vlády," dodal slovenský premiér.

26.10.2014

Korzár

Ukrajinci môžu voliť aj v Prešove

Ukrajinci môžu voliť aj na Slovensku, ak sa dopredu zaregistrovali.

PREŠOV. V súvislosti s prebiehajúcimi parlamentnými voľbami na Ukrajine sa v nedeľu ráno otvorila aj zahraničná volebná miestnosť na Generálnom konzuláte Ukrajiny v Prešove.

Je vyhradená pre ukrajinských voličov, ktorí sa trvale alebo prechodne zdržiavajú na území Slovenskej republiky.

V priestoroch prešovského konzulátu si môžu uplatniť svoje voličské právo občania Ukrajiny, ktorí sú zaregistrovaní v konzulárnom registri Veľvyslanectva a Generálneho konzulátu, a tým sú automaticky zahrnutí do národného registra voličov, informovala TASR konzulka Oksana Liščyšyn.

Registrovať sa dalo len do 20. októbra.

Zahraničná volebná miestnosť v Prešove je dnes prístupná od 8. do 20. hodiny pre 1680 Ukrajincov z Prešovského, Košického a Banskobystrického kraja, ktorí dosiahli vek 18 rokov a sú zapísaní v už spomínaných zoznamoch voličov. O zapísanie do zoznamu požiadali aj 10 Ukrajinci, ktorí v dnešný deň prechádzajú Slovenskom.

Liščyšyn poznamenala, že do dnešnej 11.00 h sa na voľbách v Prešove zúčastnili približne dve desiatky voličov. Očakáva nižšiu účasť ako v prípade májových prezidentských volieb na Ukrajine, počas ktorých bola takisto otvorená volebná miestnosť aj na prešovskom konzuláte. Vtedy tu odvolila vyše stovka Ukrajincov.

24.10.2014

kdh.sk

Stabilita na Ukrajine je aj v záujme Slovenska

Mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Ukrajiny v Slovenskej republike Olega Havašiho prijal dnes na jeho vlastnú žiadosť podpredseda NR SR a predseda KDH Ján Figeľ. Veľvyslanec ocenil podporu pridruženia Ukrajiny k EÚ a politickú podporu, ktorú KDH ako najväčšia opozičná strana a Ján Figeľ osobne, prejavujú riešeniu konfliktu na juhovýchode Ukrajiny, odmietajúc anexiu Krymu, porušovanie medzinárodného práva a vojenskú intervenciu Ruska na cudzom území. Tento postoj vyjadrilo KDH aj pri septembrovom hlasovaní NR SR o vyhlásení k situácii na Ukrajine a presadzuje ho aj na medzinárodných fórach.

Pre realizáciu prímeria a ďalší vývoj na Ukrajine budú veľmi dôležité nedeľné parlamentné voľby. Na voľbách sa zúčastnia medzinárodnú pozorovatelia, aj zo Slovenska. Obaja predstavitelia sa zhodli na nevyhnutnosti politickej stability, potreby krokov k obnove konfliktom zničenej infraštruktúry, účinnejšieho boja s korupciou a naštartovania oslabenej ukrajinskej ekonomiky. Veľvyslanec Havaši objasnil aktuálne postoje a rozhodnutia ukrajinských štátnych orgánov v oblasti bezpečnostnej, obchodnej a energetickej politiky.

“Stabilita a rozvoj Ukrajiny je v záujme nielen jej občanov, ale aj Slovenska. Aj preto podporujeme približovanie Ukrajiny k priestoru zjednotenej Európy prostredníctvom asociačného procesu,” vyhlásil predseda KDH Ján Figeľ počas stretnutia. SR už ratifikovala Asociačnú dohodu medzi EÚ a Ukrajinou prostredníctvom súhlasu parlamentu a podpisu prezidenta A. Kisku, a to ako prvá spomedzi krajín Višegradskej skupiny.

Na záver stretnutia sa Ján Figeľ vyjadril k rozhodnutiu Ukrajiny o zrušení Generálneho konzulátu v Prešove. Už dnes slúži tento konzulát ako dôležitý úrad nielen pre slovenských a ukrajinských občanov, ale aj pre celý schengenský priestor. Ján Figeľ vyjadril presvedčenie, že: “Predpokladaná ekonomická integrácia a politické pridruženie Ukrajiny k EÚ prinesie ešte väčšiu intenzitu spolupráce a pohybu ľudí cez štátnu hranicu na východe Slovenska. Dostupné konzulárne a diplomatické služby v rámci takejto rastúcej spolupráce budú veľmi potrebné.”  Ján Figeľ sa v tejto veci chce s odporúčaním na zachovanie primeranými konzulárnych služieb obrátiť priamo aj na MZV Ukrajiny v Kyjeve.

23.10.2014

Korzár

Ukrajina chce v novembri zavrieť konzulát v Prešove

Figeľ sa chce obrátiť na ukrajinské ministerstvo, aby zachovalo v Prešove primerané konzulárne služby.

BRATISLAVA/PREŠOV. Ukrajina sa chystá koncom novembra zavrieť svoj generálny konzulát v Prešove.

V stredu o tom hovorili podpredseda Národnej rady Ján Figeľ a ukrajinský veľvyslanec na Slovensku Oleg Havaši.

Figeľ sa chce obrátiť na ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí s tým, aby zachovalo v Prešove primerané konzulárne služby.

„Už dnes slúži tento konzulát ako dôležitý úrad nielen pre slovenských a ukrajinských občanov, ale aj pre celý schengenský priestor,“ povedal Figeľ.

Figeľ vyjadril presvedčenie, že predpokladaná ekonomická integrácia a politické pridruženie Ukrajiny k EÚ prinesie ešte väčšiu intenzitu spolupráce a pohybu ľudí cez štátnu hranicu na východe Slovenska.

„Dostupné konzulárne a diplomatické služby v rámci takejto rastúcej spolupráce budú veľmi potrebné," dodal.

V BUDOVE ZŠI NA LESNEJ ULICI ZVONČEK NEZAZVONIL

Na svojom poslednom minuloročnom zasadnutí schválili humenskí poslanci zmenu sídla Základnej školy internátnej s vyučovacím jazykom ukrajinským s materskou školou na Lesnej ulici v Humennom. A keďže návrh zmeny v sieti škôl schválilo i Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, jej žiaci v týchto dňoch zasadnú do lavíc na pôde ZŠ Kudlovská. Dôvodom tejto zmeny je neustále klesajúci počet žiakov na oboch základných školách a s tým súvisiaca ich finančná nesamostatnosť. Školy sú v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta, majú právnu subjektivitu, a teda hospodária so schváleným rozpočtom ako mestské rozpočtové organizácie. V roku 2013 požiadala ZŠI o dofinancovanie na mzdy a odvody sumu 42 024 eur a na prevádzkové náklady 6750 eur nad rámec prideleného rozpočtu, ZŠ Kudlovská 3138 eur. Zjednotením ich sídla sa očakávajú najmä úspory na prevádzke. Zjednotenie ale neznamená ich zlúčenie – obe školy budú aj naďalej fungovať ako nezávislé právne subjekty, s vlastným riaditeľom i vzdelávacím programom.

Materská škola, rovnako ako internát ZŠI zostávajú na Lesnej ulici. Ako nás informovala hovorkyňa MsÚ.

Michaela Slivková Kirňaková, vyučovacím jazykom na ZŠI bude naďalej jazyk ukrajinský, a nie rusínsky, ako o to usiloval poslanec Mňahončák, predseda strany Náš kraj. Mesto tiež odmieta, aby v súvislosti so zmenou sídla ZŠI došlo k personálnym zmenám, k znižovaniu počtu pedagógov na oboch školách.

            Prípadné  zmeny  v  personálne j politike  sú,  vzhľadom  na  právnu  subjektivitu  týchto zariadení, v kompetencii riaditeľov škôl. Podľa údajov, ktoré nám hovorkyňa poskytla, bude v tomto školskom roku navštevovať ZŠ Kudlovská 324 a ZŠI 49 žiakov.

            „ZŠI  má  v  budove  ZŠ  Kudlovská  vlastný  pavilón  s  vlastným  vchodom,  čiže  žiaci a pedagógovia majú svoje vlastné triedy a priestory,“ dodáva.

                                                                                                          -jad-

                                                           Podvihorlatské noviny, roč. LV, č.36, 2.9.2014, str. 2.

Aká bola Pohoda 2014 (10.–12.7.2014)

O slávnostné otvorenie festivalu na hlavnom pódiu vo štvrtok 10.7. sa po 21:00 postarala Ukrajinská národná filharmónia a išlo o jednoznačne najsilnejší koncert z doterajšieho priebehu Pohody. Symbolicky k vývoju situácie na Ukrajine zahral orchester pod vedením skvelého Mykolu Ďaďuru dramatické dielo Obrázky z výstavy ruského autora Modesta Musorgského a Huculský triptych svojho krajana Myroslava Skoryka. Koncert uzavrela záverečná časť Musorgského diela - Veľká brána Kyjevská.

Klasická hudba má na Bažant stage už roky svoje pevné miesto, no teraz to bolo prvýkrát, čo znela v hlavnom večernom čase. Dve ukrajinské zástavy vlajúce pod pódiom a na ňom neuveriteľné emócie, hĺbka, smútok, ale aj odhodlanie a nádej, ktoré dojali návštevníkov festivalu. Nie všetci síce odolali nutkaniu rozprávať sa či ťukať do svojich smartfónov, no aj tak išlo o zážitok a atmosféru, aká sa na openair festivale, zameranom prevažne na súčasnú hudbu, len tak nevidí. Slová Michala Kaščáka "hudba je mocná čarodejka" pred prídavkom to absolútne vystihli.

Riaditeľ festivalu Michal Kaščák na nedeľňajšej tlačovej konferencii prezradil, že je s 18. ročníkom spokojný. "Som šťastný, že máme za sebou také tri dni, aké máme," uviedol a povedal, že podľa doterajších odhadov bola návštevnosť oproti minulému roku nižšia o tisíc či dvetisíc ľudí. "Vidím to tak, že sa vraciame do slovenského normálu," zhodnotil a priznal, že dôležitým faktorom pri kúpe vstupeniek bola nie práve najlepšia predpoveď počasia. 

Podľa Kaščáka bolo v areáli najviac návštevníkov a návštevníčok v sobotu večer. Riaditeľ tiež prezradil, že na tohtoročnej Pohode sa mu najviac páčilo nedeľňajšie vítanie slnka so spomínaným Zakarpatským národným zborom, vystúpenie Ukrajinskej národnej filharmónie a tiež koncert formácie Travis, ktorú označil za "ideálnu festivalovú kapelu". "Travis bola obrovská sila. V istých chvíľach som bol dojatý," vyjadril sa Michal Kaščák. 

- mi -   

fotografie Miroslav Hudák

Микола Володимирович Дядюра

09.05.2014

02.04.2014

1
  2
  3
  4

Kategórie

• Správy
• Monitoring
• O nás
• O nás píšu
• Nove Žytťa
• História a fotografie
• Kalendár podujatí
• O stránke