Ukrajinci na Slovensku
|
Úzky pás na južnej strane Karpát
o dĺžke cca
Po
vzniku Československej
republiky, východná časť územia za riekou Uh získala autonómiu s
oficiálnym
názvom Podkarpatská Rus a západná časť, ktorú začlenili do správneho
členenia
Slovenska, podobný názov ani autonómiu nedostala. Pre praktické účely
vznikol
názov - Пряшівщина, podľa mesta Prešov, ktoré sa
stalo a aj teraz je
kultúrnym centrom Rusínov-Ukrajincov na Slovensku.
.
Nove žytťa
"Nove žytťa" - Ukrajinské spoločensko-kultúrne noviny, založené 1. 8. 1951 ako tlačový orgán Krajského výboru KSS v Prešove, v rokoch 1959-1990 - tlačový orgán Centrálneho výboru Kultúrneho zväzu ukrajinských pracujúcich. Od februára 1990 týždenník vydáva Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky. Od roku 1996, vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov noviny vychádzajú v dvojtýždňovom intervale. Dotácie na noviny vydavateľ - ZRUSR - dostával z Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, od roku 2011 - od Vlády Slovenskej republiky na základe ročného grantového systému. Od roku 2012 noviny z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov začali vychádzať ako dvojtýždenník. "Nove žytťa" - sú jediné noviny vychádzajúce v ukrajinskom jazyku na Slovensku. Noviny svojou činnosťou napomáhajú zachovávať národnú a kultúrnu identitu ukrajinskej menšiny v Slovenskej republike. Skúmajú národno-kultúrne, spoločenské a sociálno-ekonomické aspekty života Rusínov-Ukrajincov, informujú o činnosti ZRUSR, o práci samosprávnych orgánov a organizácií, zaoberajú sa otázkami ukrajinského národnostného školstva na Slovensku, otázkami slovensko-ukrajinských a ukrajinsko-slovenských kultúrnych a literárnych vzťahov , informujú o živote Ukrajincov vo svete, vrátane Ukrajiny. Rozoberajú otázky hospodárskej a kultúrnej spolupráce medzi Slovenskom a Ukrajinou a cezhraničnou spoluprácou prihraničných regiónov - Prešovského a Košického samosprávneho kraja a Zakarpatskej oblasti Ukrajiny. Zodpovedný redaktor novín - Jozef Šiška (č. 1/1951 - č. 30/1952), šéfredaktori - Ján Bocák (č. 31/1952 - č. 60/1957), Jindřich Počta-Mikula (č. 61/1957 - č. 28 / 1958), Ján Bocák (č. 29/1958 - č. 51-52/1958), Viktor Kopčák (1959-1965), Juraj Dacko (1965-1970, 1984-1990), Ľudovít Haluška (1971-1980), Jozef Feciškanin (1980-1983), Alexander Zozuľák (1990 - 1991), Miroslav Iliuk (od 1991). V redakcii v rôznych obdobiach tiež pracovali: Fedor Ivančov, Andrej Štefanko, Ivan Kovaľčuk, Peter Bunganič, Ján Rodák, Anna Čavargová, Štefan Gavula, Andrej Baušenko, Štefan Kočuta, Fedor Lazorík, Michal Koc, Štefan Piroš, Michal Drobňák, Mikuláš Hirjak, Boris Ivančov, Miroslav Német a iní.