UKRAJINCI NA SLOVENSKU

05.12.2013

Dar SR demonštrujúcim občanom Ukrajiny – likvidácia ukrajinskej školy

Každý rok slovenská a ukrajinská strana na zasadnutí komisie podpisujú „Protokol zo zasadnutia Medzivládnej slovensko-ukrajinskej komisie pre národnostné menšiny, školstvo a kultúru.“

V Protokole sa pravidelne konštatuje že: „Slovenská strana bude podporovať rozšírenie siete škôl s ukrajinským vyučovacím jazykom v súlade s potrebami ukrajinskej národnostnej menšiny na Slovensku a ukrajinská strana bude podporovať rozšírenie siete škôl s vyučovacím jazykom slovenským v súlade s potrebami slovenskej národnostnej menšiny na Ukrajine“.

No realita je úplne iná. Slovenská strana cieľavedome likviduje všetky ukrajinské organizácie: ukrajinské divadlo, ukrajinský rozhlas, ukrajinské školstvo, ZRUSR (ani jeden pracovník nedostáva plat). Všemožne podporuje vznik paralelných kultúrnych podujatí, s cieľom likvidovať tie pôvodné s dlhoročnou tradíciou.

V programovom vyhlásení vlády je napísané, že vláda chce zachovať status quo, čiže nezmenené právne postavenie národnostných menšín.

Ukrajinská škola v Humennom sa musí presťahovať

TASR

Jediná národnostná škola s vyučovacím jazykom ukrajinským sa v súvislosti so sťahovaním obáva zániku. Poslanecký zbor navrhuje, aby sa škola po novom premenovala na základnú školu internátnu s vyučovacím jazykom rusínskym. 
 
Jediná národnostná škola s vyučovacím jazykom ukrajinským, ktorá funguje na území Zemplína už iba v meste Humenné, by sa mala od nového školského roka presťahovať do iných priestorov. Jej vedenie sa obáva, že je to prvý krok k postupnej likvidácii školy. Zmenu sídla ukrajinskej základnej školy (ZŠ) z Lesnej ulice, kde funguje už takmer 40 rokov, do priestorov ZŠ na Kudlovskej ulici v Humennom, schválilo v týchto dňoch Mestské zastupiteľstvo (MsZ).
 

"Zmenu sídla školy netreba vnímať ako nejaký národnostný boj, ale jednoznačne ako ekonomickú záležitosť, pretože z rozpočtu mesta pre humenské základné školy sa musí každoročne časť prostriedkov viazať na to, aby táto škola mohla existovať," uviedol na margo finančne náročnej prevádzky zmienenej národnostnej ZŠ poslanec mesta Jozef Babják (SDKÚ-DS).
 
Škôlka na rozdiel od základnej školy má dosť detí
V školskom areáli na Lesnej ulici by mal po presťahovaní ZŠ s vyučovacím jazykom ukrajinským od septembra budúceho roka naďalej fungovať internát pre detí zo vzdialenejších obcí, ako aj materská škola (MŠ), ktorá sa na rozdiel od spomínanej ZŠ na nedostatočný záujem žiakov sťažovať nemôže. "MŠ funguje dobre. Problémom je, že rodičia následne zapisujú deti do iných základných škôl na území mesta," podotkol Babják.
 

Presúvanie detí z internátu do priestorov ZŠ Kudlovská si bude aj napriek krátkej vzdialenosti medzi školami vyžadovať zvýšený dohľad pedagógov.

"Nie som teraz schopný zabezpečiť takúto celodennú starostlivosť o tie deti. Veď naši prváci končia napríklad dopoludnia štvrtou hodinou, siedmaci, ôsmaci či deviataci končia aj o 14.30 h. Nemôžu sa pohybovať sami, bude nutné ich mať stále pod dozorom," poznamenal riaditeľ ZŠ na Lesnej ulici Mikuláš Petrašovský. Zároveň sa obáva, že sa s týmito presunmi nestotožnia rodičia detí, čo by mohlo mať za následok stratu záujmu o školu, ktorá už teraz zápasí s nedostatkom žiakov.
 

Riaditeľ: Mesto do školy roky neinvestovalo
"Škola sa neruší. Robíme opatrenie práve preto, aby škola nezanikla," zdôraznila počas rokovania MsZ humenská primátorka Jana Vaľová (Smer-SD). Pripravované zmeny si podľa nej vyžiadala doterajšia prax. "Od roku 2009 bola škola na Lesnej ulici dofinancovaná sumou 59 000 eur," poznamenala Vaľová.
Petrašovský v tejto súvislosti uviedol, že ekonomická náročnosť prevádzky by bola nižšia, ak by sa do školy, ktorá patrí pod mesto, v uplynulých rokoch výraznejšie investovalo. Získala by tak zároveň na atraktivite. Školský objekt je aj po dlhých desaťročiach stále v pôvodnom stave, čiastočnou rekonštrukciou prešli v uplynulom období iba priestory internátu.
 

02.12.2013

Spojenú školu T. Ševčenka navštívil veľvyslanec Slovenska na Ukrajine

V piatok 29. novembra 2013 našu školu navštívil mimoriadny a splonomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky na Ukrajine Juraj Siváček. V  priateľskej atmosfére veľvyslanec spolu riaditeľom školy Igorom Andrejčákom prebrali možnosti spolupráce pri výmenných pobytoch žiakov, kultúrnych aktivitách a projektoch medzi školou a školami na Ukrajine. Na záver stretnutia, v Aleji umelcov, Jeho Excelencia zasadila strom - ukrajinskú borovicu na znamenie pozitívneho rozvoja slovensko-ukrajinských vzťahov. 

20.11.2013

Prezident Ivan Gašparovič asociačnú dohodu podporuje

BRATISLAVA. Keby to bolo na slovenskej diplomacii, Ukrajina by zrejme mohla podpísať asociačnú dohodu s Úniou aj bez prepustenia expremiérky Julie Tymošenkovej.

Slovenský prezident Ivan Gašparovič bude na novembrovom summite Východného partnerstva podľa svojho hovorcu podporovať podpis asociačnej dohody.

„Podľa názoru Slovenska ide o historický míľnik, pretože na summite sa bude rozhodovať nielen o budúcnosti východného partnerstva, ale aj o budúcnosti celej východnej politiky Únie,“ povedal SME Marek Trubač.

MZV SR

XII. zasadnutie Medzivládnej slovensko–ukrajinskej komisie pre národnostné menšiny, školstvo a kultúru

Podpisom protokolu spolupredsedami – ministrom kultúry Ukrajiny Leonidom M. Novohatkom a štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Petrom Burianom – v piatok 25. októbra 2013 v Prešove bolo úspešne zavŕšené XII. zasadnutie Medzivládnej slovensko–ukrajinskej komisie pre národnostné menšiny, školstvo a kultúru.

Medzivládna komisia predstavuje mechanizmus, prostredníctvom ktorého Slovensko a Ukrajina udržiavajú pravidelný dialóg v záujme vytvárania patričných podmienok pre zachovanie a rozvoj etnickej identity príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny na Ukrajine a ukrajinskej národnostnej menšiny v Slovenskej republike.

Dôležitosť práce komisie bola tento rok podčiarknutá aj slávnostným otvorením Centra ukrajinskej kultúry v Prešove za účasti oboch vysokých predstaviteľov ako konkrétny výraz dôsledného plnenia prijatých úloh.

Slovensko a Ukrajina v záverečnom protokole konštatovali, že mnohoúrovňový, intenzívny ukrajinsko-slovenský politický dialóg prebieha s patričnou pozornosťou venovanou otázkam uspokojenia vzdelávacích, kultúrnych a informačných potrieb národnostných menšín.

Zdôraznili význam ďalšej spolupráce medzi orgánmi štátnej správy, orgánmi miestnej samosprávy, občianskymi združeniami, ďalšími inštitúciami Slovenskej republiky a Ukrajiny v otázkach napĺňania vzdelávacích, kultúrnych a informačných potrieb príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny na Ukrajine a ukrajinskej národnostnej menšiny v Slovenskej republike.

Dohodli sa na ďalšej spolupráci v celom rade otázok týkajúcich sa oblastí školstva, vedy, kultúry a informácií a zaviazali sa k pokračovaniu plnenia z toho vyplývajúcich úloh, pričom ХIII. zasadnutie komisie sa uskutoční v roku 2014 na Ukrajine.

Predsedovia ukrajinskej a slovenskej časti komisie L. M. Novohatko a P. Burian v rámci svojho pracovného programu absolvovali aj návštevu Košíc - Európskeho hlavného mesta kultúry 2013, kde rokovali s vedením magistrátu o lepšom využití potenciálu cezhraničnej spolupráce a o partnerstve medzi Košicami a Užhorodom.

Evropští Romové zaplaví Ukrajinu

Anna Chrustaljova, Hlas Ruska

Ukrajina se může stát útočištěm pro stovky tisíc Romů z Evropské unie. Země přijala závazek, že je v rámci asociace s EU přijme.

Odpovídající výnos ukrajinský prezident Viktor Janukovič podepsal už v dubnu, avšak nyní vyprší půlroční období, které má hlava státu na vypracování speciální koncepce přesídlení Romů a jejich sociální adaptace na Ukrajině.

Detaily o přesídlení Romů obě strany pravděpodobně projednají v listopadu na summitu Východního partnerství ve Vilniusu. Právě na tomto setkání může Ukrajina Asociační dohodu s EU podepsat.

„Romská otázka“ pro Evropu nebyla nikdy jednoduchá. Obzvláště se pak vyostřila, když se v lednu 2007 k EU připojilo Bulharsko a Rumunsko. Tato událost byla označena za „konečný pád Berlínské zdi“. Zdá se však, že Německu a Francii se tento „konečný pád“ moc nezamlouvá. Romové, kteří jsou převážně z Rumunska a z Kosova se do evropské společnosti stejně neintegrovali. Pokračují v kočovném způsobu života, žijí ze sociálních dávek, které jsou jim vypláceny z „peněženek“ daňových poplatníků. Ukrajinské úřady jsou přesvědčeny, že problém spočívá v diskriminaci Romů. Jsou navíc připraveni nabídnout vlastní program, který jim zajistí rovné možnosti v účasti v sociálně-ekonomickém i kulturním životě státu. V Evropě jednotný názor na Romy neexistuje. Například, ve Francii projednávání této otázky na úrovni ministrů vlády nedávno skončilo skandálem. Ministr vnitra země navrhl vyhostit Romy ze země, za což byl některými svými kolegy tvrdě kritizován. Na straně ministra vnitra však byla většina Francouzů. Evropané jsou připraveni investovat miliardy eur na vystěhování Romů. Podobný program už úspěšně realizuje Německo, Rakousko, Švýcarsko a Dánsko. Proč však Ukrajina potřebuje přijímat všechny migranty? Komentuje ředitel Rusko-ukrajinského informačního centra Oleg Bondarenko:

Co si myslíte, kdo z toho získá dividendy? Je zřejmé, že to budou přívrženci rasistické politické strany Svoboda, kteří budou tvrdit, že Ukrajina se stává průchozím dvorem pro všechny. Obecně existuje celý program pro to, jak udělat z Olega Ťjagniboka hlavního konkurenta Viktora Janukoviče v prezidentských volbách, které by měly proběhnout v březnu 2015. Na takové technologii pracuje Janukovičova administrativa a je jasné, že ať už bude rozložení sil jakékoliv, Janukovič nad Ťjagnibokem ve volbách zvítězí.

Radikální nacionalistická strana Olega Ťjaginboka Svoboda už při posledních parlamentních volbách získala 37 křesel v Nejvyšší radě. Vychází nám tedy, že Ukrajina Romy potřebuje. Minimálně je potřebuje její prezident.

18.09.2013

Ukrajina schválila asociačnú dohodu s Európskou úniou

Schválenie dohody vládou je prvým krokom smerom k členstvu Ukrajiny v Únii. K podpisu má dôjsť v novembri.

KYJEV. Ukrajinská vláda v stredu schválila očakávanú asociačnú dohodu s Európskou úniou, ktorá je prvým krokom smerom k členstvu v Únii.

Dokument by mohli obe strany podpísať už na novembrovom summite v litovskom Vilniuse.

Ak sa tak stane, podľa pozorovateľov to môže zhoršiť vzťahy medzi Ukrajinou a jej úzkym spojencom Ruskom.

Ešte pred schválením dohody premiér Mykola Azarov zdôraznil, že "dohoda je plánom krajiny na ceste, ktorú si želá väčšina Ukrajincov".

Kategórie

• Správy
• Monitoring
• O nás
• O nás píšu
• Nove Žytťa
• História a fotografie
• Kalendár podujatí
• O stránke